Cestou tam a zase späť

Celé je to občas akési kurva zložité. To, že pre manžela už nie si jediná, Ti bolo jasné už dávno. Ale aspoň sa snažil simulovať rodinný život. Keď sa už aj nevracal každý večer domov, lebo bol služobne mimo, tak Ti vždy povedal vopred kedy sa vráti a aj to dodržal. Mala si istotu v tom, že sa ukáže. Deti už boli odrastené a mužské vzory už mali nejaké zažité a ten najmenší to ani inak nepoznal.Chtiac nechtiac si musíš priznať, že aj tebe ten život začal vyhovovať. O krpca sa postarala vychovávateľka, o záhradu záhradník a aj na nákupy máš človeka. Pozerám sa na to spoza plota a môj názor vieš. Mala si do toho dávno praštiť, lenže nie vždy ide len o pocity. Minule si mi to vysvetľovala skoro celú noc. Zvykla si si na určitý standard a keď sčítaš a odčítaš nakoniec ti vždy vychádza, že viac stratíš. Odvykla si si prehrávať. V tomto sú argumenty na tvojej strane. Ale áno, rozmýšľala si o rozvode. Dokonca si presvedčená o tom, že by ťa nenechal na ulici a dobre sa o teba postaral. Máte nejaké historické väzby a vždy bol férový. Ale odvykla si si žiť v reálnom svete, kde sa ľudia starajú o seba sami. Sama si to zhodnotila lakonicky: "Pozri sa na tento dom. Nechal by mi ho. Lenže ja na ňom neutiahnem ani platbu za energie a ísť inde sa mi nechce".
Situácia sa ale malými krokmi mení. Chlap už doma nebol vyše mesiaca. Zavolá, vyhovorí sa na prácu a aj keď mu väčšinou chceš veriť, tak to v tebe začína hlodať. Začínaš strácať tú istotu čo si mala. Že sa nakoniec aj tak vráti. Zatiaľ si veru nechceš predstavovať aké by to bolo potom. Len smutné večery, keď krpec už spí a cítiš sa sama veľká plazma už nedokáže zohriať. Človek je tvor spoločenský. Nerád spí sám.