Cestou tam a zase späť

... příští stanice nebude. Keď si mi povedala, že sa budeš vydávať začal sa mi v hlave odvíjať film. Žiadna veľká výprava a masové scény. Skôr komorné, pár hercov, nejaké kulisy. Nahánačky zasneženým nočným mestom, keď sme robili odtlačky rúk so šiestimi prstami na čelné sklá áut. Dlhé hodiny u Teba pred barákom, keď sme len tak stáli a držal som Ťa okolo pása. Cesty k Tebe cez pol sveta, keď sme noci trávili úplne inak ako spánkom a ráno som potom rozbitý na šrot šoféroval zase spať a každú chvíľu som musel stáť a prechádzať sa, aby som nechytil mikrospánok. Vždy sme sa čudovali ako je možné, že v rádiu idú práve veci ku ktorým máme tak blízko. Nekonečné hodiny rozhovorov a sexu, sexu a rozhovorov a rozhovorov počas sexu a sexu počas rozhovorov. Tebe som bol schopný prvýkát povedať "Milujem Ťa". Prvý a posledný krát. Nejako mi to odvtedy už nejde cez ústa. Spomenul som si na cesnakové slimáky, ktoré sme si chodili kupovať čerstvé do obchodu pod oknami a potom sme ich pomaly tlačili do seba. Na žlté melóny zohriate slnkom, nakrájané na mesiačiky. Sedeli sme na balkóne, skôr vyzlečení ako oblečení, smiali sme sa a šťava nám tiekla po bradách. Tvoje úžasné paradajky s mozarellou na raňajky po prebdenej noci. Napadla ma nálada keď sme sa vracali z kina. A potom zase inokedy. Staré ploské kino, kde zo zadného radu skoro nebolo vidieť na plátno. Posedenia pri káve pod zemou, kde napriek tomu, že sme boli v centre mesta sme mali kľud sami pre seba. Kúpanie v štýle bieleho delfína v starom opustenom lome, kde sme vyvolávali nechápavé pohľady okoloidúcich. Partičky kalceta, ktoré si vždy s prehľadom vyhrávala a ja som bol na Teba neskutočne hrdý. Veľká mozaika z malých kúskov. Ako tie detské hračky, kde otočením získam z malých farebných sklíčok a zrkadielok rôzne obrazy. Rozdrobili sme si to a skladajú sa z toho krásne scény.
Naše stretnutia po rokoch nikdy neboli úplne štandardné. Neboli sme spolu často a vlastne ani dlho. Bola to taká morzeovka. Občas dlho ticho, potom nejaká bodka, čiarka, zase čiarka, zase ticho. Kúskovali sme si seba pomedzi iné vzťahy a občas aj paralelne. Ťažko by sa to vysvetľovalo, ale prežil som si s Tebou počas morzeovky viac ako iné páry za celý život. Občas boľavého na oboch stranách, ale nikdy som ani len neuvažoval nad tým prestať. Si ako droga a manželstvo-nemanželstvo stále ma budeš lákať. Ale pri tom to asi aj skončí. Možno.....

... slnko zašlo za oblak..... Nevdojak ma napadli slová tejto starej piesne, ktorá sa mi spája so strednou školou. Lozil som teraz po lúke a zbieral som si jahody. Len tak pre chuť, pre radosť, pre zábavu. Časť končila priamo v mojich nenásytných ústach a časť ako hold časom dávno minulým zase napichnutá na steble trávy. Pribúdali pomaly, veľmi sa im nechcelo. Žiadny pozdný zber, teplo, slnkom zaliata lúka ďaleko od hlučného davu. Väčšinu času som nakoniec preležal hore pupkom a len tak som sa kochal. Sú to podstatne príjemnejšie chvíľky na úvahy ako tie tesne pred spaním, ktorým sa už pár rokov úmyselne snažím vyhýbať. S klbkom hadov pod vankúšom sa zaspáva tažko a ja ich akosi neviem vyhnať. Už sa aspoň toho toľko nebojím. Najhoršie už prebolelo a aj keď sa možem staviť, že keď sa uložím spať, začnú sa hýbať už viem že sa ukľudnia. Bojovať už nebojujem. Nikdy to nebolo z presvedčenia. Boj bol len doplnok strachu, kedy som potreboval navonok vyzerať silnejší ako som v skutočnosti bol. Nakoniec ten boj ani nepomáhal. Nepomáhal ani alkohol. Pomohol asi len čas. Trochu. Už nikdy to nebude také ako predtým. Stále ma akosi chytá prievan od okna, rosia sa mi oči a musím počkať kým oschnú.

Martin, chýbaš mi.