Cestou tam a zase späť

Sedeli sme na obede a preberali obľúbenú teóriu spomínanú v nadpise aplikovanú na partnerské vzťahy N-tej generácie.
Jednoducho občas sa človeku páči kúsok, ktorý si rezervoval ktosi iný a dokonca niektoré kúsky už občas bývajú aj jemne ožužlané. Lebo ťažko niekedy vybrať na prvý krát. Sme omylní, lákajú nás veci čo vôbec nie sú podstatné, nefunguje nám to spolu, či len naivne sme očakávali, že to bude iné. A potom ako na potvoru sa nám zapáči čosi z vedľajšieho radu. Vytrhnúť to niekomu z rúk nebýva taktika, ktorá sa stretáva s nadšením. Pôvodný majiteľ máva celkom pochopiteľne majetnícke sklony.
Sama si ma prekvapila tým, že jeden podobne načatý kúsok máš teraz doma. Treba ešte doriešiť nejaké detaily s tou rukou, čo sa po ňom sápe, ale už to nie je také akútne. V podstate ho už ani nechce. Je to zotrvačnosť. Vedela si, že to tak bude. Mala si ho vyhliadnutý už dlhšie. Problém bol trochu v konvenciách. Nakoniec zvíťazila moja teória slobodného výberu. Nikdy som ju s tebou nepreberal, ale vyšla ti najvhodnejšia. Pointa nie je nijako zložitá. Si nezadaná, bez záväzkov, z môjho pohľadu aj sexi. Nerobila si na svoj kúsok nátlak, ale pokiaľ sa kúsok sám rozhodol a bol si vedomý dôsledkov, tak prečo ho neochutnať. Nemôžeš robiť rozhodnutia za celý svet. Za seba, za kúsok, za pôvodnú majiteľku. Netušíš, či to škrípe už dlho, alebo len hľadá dôvod prečo sa odtrhnúť. Nechceš riešiť prečo a vlastne vôbec. Máš vlastný život a v ňom svoje vlastné problémy. Ale pokiaľ ten kúsok neskúsiš nebudeš si istá, či by ti chutil. Možno práve on je ten pravý. A možno nie, ale aj tak by ti chutil.

Za pokus to stojí a držím ti palce.

a tiež zabudnúť sa báť



... rád zaplatím ten najvyšší účet ...

Na druhej nohe, na tej mám zvončeky.

Sú veci, ktoré sa rozumom ovládať dajú. S inými to ide horšie. Takže mi víria hlavou dosť bujaré myšlienky. Sama vieš prečo a môžem sa tváriť koľko chcem nezúčastnene a nad vecou. Semienko je zasiate a klíči.

It is up to you.

Niektoré veci nielen že nejdú jednoducho. Oni jednoducho nejdú.

Občas toľko slov aj stačí. Všetky ďalšie už len riedia pointu a pridávajú omáčku. Stačilo by to vlastne asi aj teraz. Lenže sedí mi toho na srdci viac. Zrazu sú veci rázne inak ako som chcel. Vypovedané slová svietia vo vzduchu, prechádzam sa pomedzi ne a neblednú. Tri veľké písmená. Definitíva, koniec, šlus. Žiadny ďalší level.
Nedozvedel som sa vlastne nič nové. Nič, čo by si predtým nepovedala inak. Len som sa stále staval do pozície, že sa to ešte môže zmeniť. A stále niekde v hĺbke duše tomu tak trochu verím. Len šance radikálne klesli. Nula celá nula nič. Šachisti by povedali PAT. Nie je to prehra, ale vyhrať nemôžem. Teda, možno aj prehra. Záleží od uhla pohľadu.
Len optimista by drzo povedal výhra. Dobrí priatelia sa nehľadajú ľahko a o každého jedného sa oplatí snažiť. Lenže je to trpká výhra. Niečo ako druhé miesto v hokeji. Všetci sa tvária aký je to úspech, ale tí čo hrali vedia, že hrali o prvenstvo. Všetko ostatné v tej chvíli je len cena útechy.

Nikdy ma neuspokojovalo druhé miesto. Lenže vysoké ciele sa tak občas končia a víťazný gól v poslednej sekunde vídať iba v zlých filmoch. A nechuť byť zlým hercom je ešte väčšia ako chuť po víťazstve. Za týchto okolností nie.

Good Luck, mr. Gorsky.

Občas mám pocit, že to bolo už strašne dávno. Že si jednoducho na niektoré veci nespomínam. Roky prešli okolo mňa, občas dokonca nekompromisne priamo cezo mňa a ja zrazu zisťujem, že som zabudol aké je to byť zase úplne na začiatku. Keď čakám každé ďalšie ráno, aby som Ťa zase videl, keď sa môžem k Tebe nahnúť a len tak sa nadýchnuť Tvojej vône. Zbožňujem keď Ťa ráno vidím so strapatými vlasmi ako piješ svoju prvú raňajšiu kávu. Všetky tie roky priniesli okrem sklerózy aj to, že sa viem rozprávať. Takže vieš o mne viac ako ľudia okolo mňa, ktorí ma poznajú roky a ktorí vlastne vôbec nevedia kto som naozaj. Vyrástol som z hier na slepú babu a možno skôr ako bolo treba som Ti povedal čo sa vo mne deje. Nehráme sa na rybára a zlatú rybku. Ty zanovito hovoríš nie a ja stále dúfam, že sa to zmení. Ja Ťa chcem a niekde v kútiku duše dúfam, že to raz dôjde ako dobrý napád aj Tebe. Ak nie, nič sa nedeje. Som s Tebou rád aj bez sexu, nech to znie akokoľvek strelene. Nestaviam na tom a keď ma zase odmietneš neotočím sa Ti chrbtom. Máš svoje dôvody prečo vravíš nie a pri chladných kalkuláciach uznávam, že máš pravdu. Lenže neviem iba chladne kalkulovať. Ani jeden z nás už nemá sedemnásť a aj napriek tomu, že máš plné auto plyšákov uvažuješ až prudko racionálne. Nechceš vstúpiť dva krát do tej istej rieky. Lebo to bolí. Mohol by som skúšať špinavé triky a aj napriek tomu, že som v nich dobrý, nepriniesli by mi uspokojenie. Možno keby šlo naozaj len o ten sex. Lenže to by narušilo tú krehkú rovnováhu, ktorá je medzi nami teraz. Nechcem to stavať do pozície, keď si budeš zase pripadať ako kus mäsa. Na dospelý vzťah treba dvoch a nestačí, keď sa rozhodnem ja. Stále mi tvrdíš, že ma to okúzlenie prejde a že takých ako ja si už stretla zástupy. Lenže ja žijem sám so sebou už nejaké to desaťročie a viem odhadnuť kedy ma veci prejdú naozaj a kedy len navonok. Som trpezlivý a trpezlivý ostanem. Neponáhľam sa. Stále verím v úprimnosť. Presne tú, ktorú som onehdá ešte na vysokej škole považoval skôr za príťaž. Riskujem a balancujem na hrane, hovorím Ti veci, ktoré sú až príliš osobné a spolieham na to, že pokiaľ si dvere nezabuchla doteraz, tak je tam stále aspoň malá nádej. Nie som si vlastne úplne istý čo chcem. Či dokážem sám v sebe prekonať tú pomyselnú deliacu čiaru a urobiť ten posledný krok. Sama tú nerozhodnosť na mne vidíš a typicky ženským spôsobom ma nechávaš sa potiť. Možno by bolo najlepšie nechať všetko v tej pozícii ako je to teraz, lenže na to ma až príliš priťahuješ. Nestačí mi len Ťa vidieť a nechcem sa s tým zmieriť. Áno, som ako každý tuctový chlap, ktorých môžeš mať 5 na každý prst. Snažím sa ním nebyť a presvedčiť Ťa, že to je iné ale jediné čo môžem robiť je čakať.