Cestou tam a zase späť

Nie som ani luterán v zálohe, ani katolík v aktívnej službe, len akurát verím iným spôsobom. A tiež si o sebe myslím, že logicky uvažujem. Lenže to asi v tejto sfére práve nenosí.

Moj názor ohľadne prerušení tehotenstva je ľudom v mojom okolí známy a jasný. Radšej prerušenie, ako má dieťa vyrastať bez lásky niekde, kde sa o neho nebude mať kto starať, alebo pokiaľ mu má byť celý nasledujúci život ubližované len preto, že nebolo vítané. Celé je to podivná debata, kde veľmi nerád zovšeobecňujem a na každý jeden prípad sa treba pozrieť s triezvou a chladnou hlavou a zvážiť pre aj proti. Nič nie je čiernobiele a žiadna pravda nie je globálna.

Logika mi ale prináša aj iné myšlienky. Jednoducho mám pocit, že katolícka logika je v určitých oblastiach nekonzistentná. A v momentoch, keď zlyháva privolajú si na pomoc "božiu vôľu", ktorá zabezpečí, že "takto to má byť a takto je to správne" bez ohľadu na fakty. (Je možné, že to je prípad všeobecne kresťanstva, akurát katolíkov akosi počujem viac, častejšie a aj hlasnejšie).

Príklad by sa našiel asi rýchlo, ale keď som začal interupciami, ostanem na chvíľu pri nich. Jeden zo základných argumentov je, že človek život nedáva a nemôže ho teda ani vziať. V poriadku, pokiaľ ten kto dáva život je Boh a nie človek, ktorý dodá základné ingrediencie (nie, nie o nepoškvrnenom počatí, ktoré sa už podľa dostupnej literatúry udialo celý jeden krát v dokumentovanej histórii ľudstva sa teraz baviť nejdeme) prečo potom sa nepostará o to, aby človek jeho prácu nemohol ignorovať a hlavne zrušiť? Niekde som čítal, že nám dáva slobodnú vôľu aby sme mohli byť aj omylní. Nie celkom šťastne vymyslené v takejto kritickej a konfliktnej oblasti. Nemohol by nám dať aj slobodnú vôľu rozhodnúť sa kedy to dieťa naozaj chceme? Keď by sme si mohli vybrať, že dieťa naozaj chceme a nebolo to o náhode (lebo náhodné je, fakty zase nepustia), asi by bolo menej myšlienok, či je na nečakané dieťa správny čas. A súčasne by bolo menej smutných žien, ktoré dieťa mať nemôžu. (A ak náhodou slobodnú vôľu sa rozhodnúť sa kedy dieťa chceme máme, nie sme to nakoniec my, kto dáva život? -> šup na začiatok odstavca). Všimol som si v poslednej dobe veľké tabule pri cestách, ktoré hovoria o "umelom prerušení". Čiže zase logicky prirodzené prerušenie (ktoré sa deje z vôle božej a v súlade s jeho zámermi) je v poriadku a nie je proti nemu čo namietať. Čo Boh dal, to Boh vzal. Bodka. A už vôbec nie pochybnosti, či diskusia. Pričom technicky ide o ten istý akt, nezávisle na debatách o tom v ktorom období sa to udialo a či už plod mal alebo nemal osobnosť. A úplne posledné: Pokiaľ Boh rozhoduje o živote, prečo dopustí po celom tehotenstve, že pár dní pred pôrodom dieťa umrie. Že nás chce skúsať v našej viere? To aj nás čo už v neho neveríme? Pre tých je to za trest? Milosrdný bože....

Nehcem si do nikoho kopať. Možno to všetko celé len zle chápem a niekto mi to konečne logicky konzistentne vysvetlí. Aj keď som skeptický ....