Cestou tam a zase späť

Su otazky na ktore sa vraj v slusnej spolocnosti nepytame. Beriem to ako konvenciu, ktora ma obcas mozno realne zaklady a chapem, ze aj mne by niektore otazky asi boli neprijemne. To je mozno aj dovod, preco tato moja otazka strasi iba v mojej hlave a preco sa nespytam priamo Teba. V podstate je velmi jednoducha az monotematicka a v extremnom pojati by sa na nu dalo odpovedat aj konvencne Ano/Nie. Ale faktom ostava aj to, ze odpoved snad ani nechcem poznat, lebo asi ani jedna by ma nepotesila.
Ano by znamenalo, ze by bolo dotknute moje ego. Napriek vsetkej pragmatickosti v ktorej si viem odovodnit, ze by Ano mala byt spravna odpoved a hlava nema o tom ziadne pochybnosti. Na druhej strane by som vo svojej egoistickosti velmi rad vedel ze aj ked nie som hviezda (ktorou som asi ani nikdy nebol), tak to stale bolo lepsie ako teraz. Ze Ti to chyba, ze Ti chybam ja a ked uz nic ine, tak aspon ze spomienky pracuju u Teba podobne ako u mna.
Nie by bola ta horsia varianta, ktoru by som zase nechcel kvoli Tebe. Zalezi mi na Tebe a vzdy zalezalo a mrzelo by ma, keby neboli veci v poriadku. To ze som v urcitych ohladoch egoista sem v tejto chvili nepatri. Vlastne by to nebola horsia varianta. Bola by zla. Velmi zla. Tak byt veci nemaju a ani ich tak nechcem.
Niekedy je si tazke vybrat a niekedy sa mi ani vyberat nechce. Nepytam sa, drzim sa v pozadi a snazim sa nekomplikovat si zivot a nekomplikovat ho ani Tebe. Cesta naspat uz nie je. Nie je kam.

Si teraz stastna?


P.S: Ako velmi musi cloveku hrabat, aby si cital stranku o moznostiach a sposoboch vstupu do Cudzineckej legie a aby preberal v hlave prinosy tejto hypotetickej varianty?