Cestou tam a zase späť

Prvý deň novej budúcnosti. Keď ešte neviem čo bude a ani ako bude. Dlho mi nebolo takto zle a nikdy v živote som nemusel spraviť tak ťažké rozhodnutie. Lenže to som spravil už dávno. Teraz len ide o to nenechať sa zneistiť a dotiahnuť všetko do úspešného konca.  Stále nemam pochybnosti o tom, že som urobil správne. Pochybnosti mám ale aj tak kopec. O sebe, o budúcnosti, o vplyve na okolie, o tom ako to budem zvládať. Som pochybností plný. V určitých chvíľach chýba sebadôvera. Viem, že spravím ešte veľa chýb, ktoré ma budú mrzieť ale nevzdám to. Neostanem stáť na mieste.

Každý deň je dar a každý jeden chcem prežiť tak, aby som v budúcnosti neľutoval, že som ho premárnil. S priateľmi, s rodinou, so svojimi blízkymi. Ale hlavne sám so sebou a s úsmevom. Teším sa.

Sú chvíle, keď mám pocit že som malý, stratený, keď sa mi ani nechce myslieť na to čo bude zajtra. Dal som sa na ťažkú cestu a nech si o tom ostatní myslia čo chcú nespôsobuje mi to v tejto fáze skoro žiadnu radosť. Teším sa na výsledok, na chvíľu keď budem mať zase ráno úsmev na tvári a keď ho budem vidieť na tvárach ľudí okolo seba. V týchto chvíľach im ho skôr beriem a či mi to veria, alebo nie, tak ma to mrzí.
Netuším kam až dokážem zájsť, ale viem, že to robím pre seba. Pre to, aby som vypadol zo zabehnutých koľají, ktoré ma ubíjajú a aj preto, aby som neubližoval ani sebe ani mojim blízkym. Problém je, že neviem exaktne vyjadriť čo všetko sa bude meniť. A to je práve najčastejšia otázka. Čo vlastne chcem. Druhá, ktorá nasleduje v tesnom závese je či viem, čo všetko spôsobím a či si uvedomujem dôsledky a som ochotný ich niesť. Áno. Uvedomujem si dôsledky. Bohužiaľ. Nie som tak hlúpy, obmedzený, či krátkozraký. Viem že to bolí už teraz a bude ešte hodnú chvíľu. Aj mňa.
Som presvedčený, že argumenty sú na mojej strane a napriek tomu občas ostávam neistý. Nie pre cestou samotnú na ktorú som sa dal, tam pochybnosti nemám. Ale to, že budúcnosť nemám jasnú. Ja, čo som zvyčajne vedel vymenovať aj "prvú aj druhú dovolenku v juhoslavii, prvé auto a aj druhého potomka".

Viem len, že neurobiť nič by bolo horšie.