Cestou tam a zase späť

Keď som Ťa uvidel prvý krát, vedel som, že Ťa chcem. Problém bol len s tým, že tento pocit mám pri 40% ženskej populácie. A tých dávnych časoch to bolo ešte viac. Kombinácia mladého,sprostého a hanbivého spôsobila, že to skončilo pri pár bozkoch, nejakých dotykoch (až sa mi tlačí na jazyk, že muchlaní) a potom po dvoch týždňoch sa nám cesty na mesiac rozišli a akosi už nebolo cesty späť. Moja pamäť spôsobila, že keď som Ťa po rokoch stretol opäť, prekvapil som nielen tým, že som si pamatal na Teba, ale aj Tvoje meno za slobodna a navyše aj Tvoje miery. To posledné bolo pre Teba asi najprekvapivejšie. Mne to číslo ostalo vypálené v hlave, hneď vedľa Tvojho mena a podobizne. Zmenila si len meno, to bolo podľa očakávaní, ale to že si sa skoro vôbec nezmenila po fyzickej stránke prekvapilo zase mňa. Jedno z tých milých prekvapení, ktoré prináša život. Roky nám pridali nadhľad, odstup a ubrali na ostychu. Dobrá kombinácia pre rozhovory na rôzne témy. Tak som sa dozvedel prečo sme vtedy nezačali spolu aj oficiálne chodiť. Ja som priznal, že som neveril, že by si to bola chcela a riskovať odmietnutie sa mi nechcelo. Z Tvojej strany to bolo vraj o tom, že si neverila, že by niekto ako ja mohol javiť záujem o Teba, malé vrabča. Iskra ostala, zápal sa vytratil, už sme sa na tom len pousmiali.