Cestou tam a zase späť

Bolo to dávno. Niekde v období keď ešte hnedé uhlie rástlo na koreni a my sme boli o polovicu mladší. Pohádali sme sa a teraz si už veru nespomeniem prečo. Akurát si sa o tom vynimočne nechcela baviť, rozpitvávať to do podrobností a donekonečna omielať všetko dookola. Nezvyčajná situácia, kedže zvyčajne som sa nechcel rozprávať ja a Teba to privádzalo do stavu tesne pred varom. Ležali sme nahí vedľa seba ako lyžičky, písala si mi prstom na chrbát a ja som čítal. Každé písmeno chcelo sústredenie čiastočne preto aby som nezaspal a nepokazil situáciu ešte viac a z časti preto, že aj týmto spôsobom sa dá písať nečitateľne. Napísala si len "NAJLEPŠÍ LEKÁR?", potom si sa zaťala a nešlo to po dobrom, ani po zlom.

Asi som bol vyslovene natvrdlý, takže po pár dňoch, keď sa situácia ukľudnila a už sme dokázali opäť obojstranne komunikovať, si dodala pointu. Čas je najlepší lekár. Potrebovala si to vtedy predýchať a získať nadhľad a výnimočne si ho získala tým, že sme sa v tom nešpárali.

Za normálnych okolností majú muži a ženy iný pohľad na čas. Hlavne na večnosť. Keď žena povie "Už ju nikdy nechcem vidieť" v praxi to zvyčajne znamená, že skončilo priateľstvo, potrhali sa väzby, narušila kontinuita vesmíru a naozaj do konca života na seba budú obe zazerať. Nejde o príčinu, ide o to nenechať potupu len tak bez odozvy. U chlapov tá večnosť vydrží tak okometricky do večera, či najbližšieho stretnutia po predýchaní. Emócie vychladnú, racionalita zvíťazí a ak by to naozaj malo byť navždy, chcelo by to už sakra ťažký kaliber.

Teraz ma stav "navždy" drží už tretí týždeň. Nepomohlo premýšlanie o samote, nepomohlo sa o tom vykecať s priateľmi, nepomohlo nemyslieť na to. Vracia sa to ako príboj a udiera do citlivého. Toto nie sú to štandardné dva dni ako inokedy.

Niečo vnútri sa zlomilo a stala si sa cudzia. Okázalo si zahodila všetko, čo medzi nami bolo naznačené, reálne a aj fiktívne. Rázne si sa rozhodla a ešte ráznejšie realizovala. A mňa mrzí, že som Ti ani nestál za tie tri slová navyše. Pár dní predtým sme sa ešte spolu bavili a aj keď boli naše vzťahy chladnejšie, stále som mal pocit, že sme priatelia. Správa večer na vyviedla z omylu. Ako v zlom filme, keď sa dôležité správy oznamujú čo najmenej osobne. V tomto prípade aj prekvapivo bez radosti na Tvojej strane, ktorú by som bol očakával. Spravila sa čiarka v životnom pláne, úloha splnená, zabudnite.

Keď sa najbližšie stretneme budeš mať aj zo mňa pocit, že som cudzí. Že sa len pozdravím a idem si po svojom. Že sa nemáme o čom rozprávať a všetky moje pozvania na kávu budú pasé. Sama si sa rozhodla, že Tvoj svet bude vyzerať inak. A mne ostáva to akceptovať. Aj keď sa mi to nepáči ani trochu. Hlavne keď mám pocit, že raz toho budeš ľutovať a možno to nebude ani tak dlho trvať.

A ani nevieš ako rád by som sa mýlil.