Cestou tam a zase späť

Som naozaj dobrý v hľadaní rýchlych riešení. Nie je to neskromnosť. Beriem to ako fakt a nepovyšujem sa kvôli tomu nad ostatných. Také to dočasné riešenie, ktoré možno z pohľadu budúcnosti nie je úplne ideálne, ale vyrieši akútny problém a dá k dispozícii časové okno na hľadanie krajšej a optimálnej varianty, ktorá prežije aj dlhšie obdobie, všetci budú spokojní a zavládne svetový mier.
To čo sa v práci hodí a je cenené, to v bežnom živote už nemusí byť pravé orechové. V práci je to jednoduché. Snažíme sa zvyšovať zisky, znižovať straty a neťaháme do toho emócie. Zvyčajne. V živote je to zase práve o tých emóciách. Zvyčajne. Nemôžem len tak plátať krízu hlava nehlava a utešovať sa tým, že zajtra ma napadne niečo lepšie. Pretože si pamatáš. Kašleš na momentálny zisk tejto chvíle, keď Ti po ňom ostáva pachuť v ústach a rátaš s tým, že zajtra môže byť všetko úplne inak. A ja tiež nechcem dočasné riešenia. Napriek všetkému čo ma  láka nechcem Ťa len tu a teraz. Dnes povyjedať hrozienka z koláča a dúfať, že zajtra ma napadne čo s tým zvyškom. Nehovoriac o tom, že sa neuveriteľne nerád delím.

Bolo to zvláštne.  Obaja sme vedeli, že to chceme, obaja sme to očakávali a predsa sme tú chvíľu nepochopiteľne oddaľovali. Kecali sme dlho do noci, naháňali sa po sídlisku pomedzi autá, robili kadečo. Ale boli sme ostýchaví. Akurát prvý krát nie. Vtedy to bolo akési až príliš jednoduché. Prišiel som, dali sme si večeru a prvoplánovite sme zaliezli do postele. Potom sme sa zase najedli, smiali sme sa a tak. Až potom prišlo to dlhé obdobie odďaľovania nevyhutného. Nevedel som to vysvetliť vtedy a neviem to ani teraz. K samotnému sexu sme sa vždy dostali tak o tretej ráno. Obaja už notne unavení, ale plní chute. Spať sme šli až nadránom a niekedy ani to nie. Občas rovno do práce, či do auta. Málokedy sme mali pre seba aj ráno. Možno za to mohol interval našich stretnutí. Po pár mesiacoch až rokoch sme sa zase vždy opäť a nanovo museli navzájom nájsť. Zase sa začať cítiť. Nebolo to o dôvernosti vzťahu, tá dôvernosť nám ostala dosiaľ aj keď sme už obaja niekde inde. Vieme čo sa s tým druhým deje a keď máme problém, vieme kto nás vypočuje a povie že páchame strašné chujoviny, keď tomu tak je. Nehráme sa na milosrdné lži, ako sme sa nehrali nikdy. Bolo to o vzťahu aj keď sme to tak nikdy nenazývali. Boli sme vtedy pár aj keď sme sa tomu pojmu vyhýbali. Teraz sme už len dvojica s jasne danými pravidlami.