Cestou tam a zase späť

Je zaujímavé, aká flexibilná je naša myseľ a správania. Veci, ktoré sa jednému zdajú spoločensky neprijateľné, iný robí ako absolútnu samozrejmosť a vice versa. Nechcem teraz narážať na veci na hrane, či také kde veľa záleží aj na výchove a spoločenskom statuse, ale na štandardné situácie. Konkrétne jednu.

Idem si kúpiť jablká. Dám predávajúcemu svoje peniaze, on mi úmyselne zle vydá. Ja si mám prepočítať. Potiaľ veci sedia. Otázka je, či počínanie predávajúceho je etické. Zhodneme sa, že asi veľmi nie, ale akosi sme si miestami aj zvykli.

Idem si kúpiť jablká. Dám predávajúcemu svoje peniaze, on mi omylom zle vydá vo svoj neprospech. Ja si mám prepočítať a aj tak urobím a zistím jeho chybu. Osobne mu tie peniaze vrátim. Pripadal by som si ako zlodej. Ale poznám takých, čo tvrdia, že to je chyba jeho a mal si dávať pozor. Nepolemizujem s nimi o tom, kto spravil chybu, ale zvyknem polemizovať o tom, či by sme sa nemali správať viac ako ľudia.

Idem si kúpiť jablká a všimnem si, že človek ma zle nahodenú cenu. Resp. že ju má úplne inú ako konkurencia. Spýtam sa prečo. Iný možno radšej hned kúpi, aby využil situáciu. Mňa zaujíma čo nesiem do úst.

Idem si kúpiť jablká. Skôr ako sa trhovník stihne zorientovať a vybaliť na stôl, ponúknem mu sumu oveľa nižšiu ako je u konkurencie a keď kývne, tak hneď aj zbalím úlovok a rýchlo idem preč, aby si to nerozmyslel. Bolo to odo mňa fér? Zase nie je otázka, či sa trhovník nemal lepšie pripraviť, ale o tom, ako sa pozerám na vlastné jednanie.

A teraz si vymeňme jablká za trh s nehnuteľnosťami........