Cestou tam a zase späť

Pamätám si prvé razy. Rozpačité, miestami komické, viac o hľadaní ako o istote. Potom sa to zvyčajne nejako utriaslo. Spoznávali sme sa, ochutnávali, dávali do toho seba. Čas plynul a zrazu bol koniec. Paradoxne si možno ešte lepšie pamätám posledné razy. Nikdy som vopred nevedel, že to bude práve tento krát naposledy, ale s odstupom času v nich bolo niečo podobné. Nebol som to už tak celkom ja. Fyzická schránka samozrejme áno, ale dnu sedel niekto iný.


Zastavila si ma, pozrela si mi do očí a povedala si, že sa nechceš cítiť ako moja hračka.

Vtedy mi to nedošlo. Ani druhý krát nie. Až s odstupom času, keď som v tom našiel systém. Keď som zistil ako vyzerajú konce. Keď sa stratí srdce a ostane len mechanika. Keď sa sex stane už len sexom a nie splynutím. Preberám si svoje minulé vzťahy a akosi  to tam bolo. Okrem iných vecí nachádzam aj túto spoločnú vlastnosť. Posledný krát bol podobný a potom už nikdy nebolo cesty späť. Už to nebol vzťah, už dokonca ani ten sex nechutil ako predtým. Bol čas na rozchod. Dokonca oveľa skôr sa to rútilo týmto smerom. Lenže niekedy je tak ťažké si priznať, že už je koniec.

Aj ked koniec jedného je zvyčajne začiatok niečoho iného. Ale aj tak to často bolí.