Cestou tam a zase späť

Poslal som SMS, ozvala si sa. Dohodli sme si predbežne miesto a čas a vlastne som sa aj tešil. Napriek tomu, že mi niekde v malom mozgu hlodala pochybnosť. Náš rozchod pred 15 rokmi nebol ukážkou korektnosti z mojej strany a pravdu povediac bol to útek. So všetkými negatívami, ktoré k tomu patria. Nejakú dobu som sa snažil tváriť, že neexistuješ, neskôr som sa odsťahoval a ani som sa veľmi tváriť teda nemusel.

O 10 rokov neskôr zazvonil telefón a bola si tam. Spôsobila si mi šok a jedným vrzom si ma aj ukľudnila. Bola si vydatá s dvomi deťmi a navonok si nechovala ku mne žiadnu animozitu. Za tých 5 rokov sme sa stretli dva krát aj zoči -voči a stále to vyzeralo, že sa máme o čom rozprávať. Medzičasom si sa rozviedla, začala nový život a dospela si. Stala sa z Teba slobodná, uvoľnená žena, ktorá si nerobí výčitky svedomia tam, kde ich netreba. A mňa to zaskočilo nepripraveného.

Žijem so sebou už nejakú dobu, viem čo možem od seba čakať a vidím sa každé ráno v zrkadle. Som si vedomý, že sa zo mňa ženám už kolená triasť nebudú a zatajovať dych akurát tak ťažkým astmatičkám. Astmatička nie si. Stále si kus na pohľadanie a to, že sa stále vojdeš do šiat zo stužkovej verím aj bez toho, aby som Ťa vyzliekal.

Začali sme v diváni a potom sme sa prepracovali do dobrého pastiera aj keď aj opačný postup by mal svoje čaro. Škerili sme sa na seba, z výbuchov smiechu prechádzali do pohľadov do očí a keď si sa ma opýtala, či Ťa pobozkám bolo mi jasné, že do mňa vidíš viac ako by bolo asi v tej chvíli správne. Tak sme sa naďalej po sebe usmievali, rozprávali príbehy čo sa udiali za posledných 15 rokov a popri tom sme sa ocicmávali. Presne ako posledný odstavec u Pecositky. Snažili sme sa aby to bolo nezáväzné, len pre tú danú chvíľu. Hypotetickosť a nereálnosť otvára stavadlá komunikácie. Zhodli sme sa na tom, že život by nám spolu nefungoval ale hneď druhým dychom sme sa zhodli, že posteľ by nám fungovala. Čo je pre mňa najväčší paradox. Že si to myslím ja je pochopitelné. Som chlap a mne sex zvyčajne funguje s každou. Nie je dôvod aby nefungoval, že? ;) Ale že si to myslíš aj Ty ma prekvapilo. Paradoxom je totiž to, že sme spolu spali len raz a aj to bol Tvoj prvý krát. A prvé razy nie sú zvyčajne to pravé orechové k čomu by sa žena rada vracala hlavne ak má s čím porovnávať.

Formálne a trucovito si sa snažila urážať, keď som sa smial na tom našom osahávaní, ale zase si sa pritúlila a nechala ma nech Ti dýcham do vlasov. Vlastný krátkometrážny film Woodyho Allena. Midsummer Night's Sex Comedy. Absurdnosť celej situácie kričala do sveta a nám to bolo srdečne ukradnuté. Vzal som Ťa za ruku a z Teba vypadlo, že si sa za ruku neviedla s chlapom už možno celú dekádu. A ani si to dlho nevydržala a zase si sa stiahla do vlastného studeného vrecka.

Pod hodinami sme si počkali na taxi a šli sme si každý po svojom. Asi stačilo spýtať sa, či nejdeš ku mne a neskromne si myslím, že by si šla. Ale ráno by bolo mizerné. Ráno by čaro večera bolo dávno preč a to čo by ostalo by nebolo ono. Sedela by si schúlená na kraji postele a čakala by si kým sa zobudím. To nie sú tie správne rána. Možno nabudúce, možno nikdy.

Tak to má být, a sklenku vína na dobrou noc,
k tomu pár vět o tom, jak vzácný jsem host....