Cestou tam a zase späť

Mám rád pokrčené ženy. Keď sa ráno zobudia a ešte majú na líci odtlačok vankúša, rozmazané zvyšky včerajšieho líčenia a vlasy do všetkých svetových strán. Je to mági a a chémia súčasne. Pretože to nie je plošné. Nie každá žena je pre mňa tá pravá. Nie každá mi pripadá ráno úžasná. V tom je práve ten malý barometer a ručička sa točí, alebo netočí. Stojí, alebo nestojí. Zažil som rána, keď by som sa najradšej bol tíško zbalil a vypadol. (No dobre, jedno ráno bolo také, nech nepreháňam) Nemohol som odísť. Nie žeby ma držali nejaké posledné zvyšky morálky, ale bolo to u mňa. Musel som počkať, kým odišla ona. A sú rána, keď to funguje. Keď neutekám a ani nemám nutkanie.
V piatok som sa na Teba pozeral ako na zjavenie. Na líci Ti ešte bolo vidieť práve ten vankúš a v očiach zase celý predchádzajúci večer. Mal som pocit, že by to aj mohlo fungovať. Dávať na prvý dojem je klamlivé. Lenže toto nebol prvý dojem. Ani druhý. Nepoznám Ťa ešte tak veľmi, ale nejaký mesiac sa pokúšam tento nedostatok napraviť. Ide to pomaly, ale snažím sa.

Som nesmelý, ale liečim sa.

Už som bol dodrbaný, ale nedám si pokoj.

Myslíte, že povolanie či záujmy ovplyvňujú vzhľad ľudí, alebo ľudia s daným vzhľadom si vyberajú podobné povolania a záujmy? Prípadne inak. Myslíte, že vlastníctvo nejakej veci ovplyvňuje vaše správanie, alebo ste vlastníkom preto, že ste taký boli aj predtým?

Aby som sa nezamotal, poďme do príkladov. Pozerali ste si niekedy plážový volejbal žien? Sú pekné? Áno. Aj mne sa zdá, že až štatisticky je to vyšinuté. Otázka znie prečo? To, že hrajú volejbal im pridáva na kráse, alebo preto, že sú pekné idú hrať plážový volejbal? Náhoda to môže byť, ale prečo potom podobnou náhodou netrpia napr. kajakárky, alebo basketbalistky, ktoré sa mne subjektívne zdajú menej podmanivé. Nerád by som na plnú hubu povedal, že sú v priemere škaredšie, lebo to už je viac ako len subjektívny úsudok.
Druhý príklad z praxe. Pozrite si dospelé environmentalistky. Úmyselne spomínam dospelé. Vo veku sladkých šestnásť sú zapálené bez rozdielu asi všetky. Trápia ich zabehnuté psy, daždové pralesy, separovaný odpad aj výrub stromov v mestách. Niet väčšieho problému. Po pár rokoch sa tie krajšie akosi vytratia. Začne ich zjavne trápiť niečo iné ako zväčšujúca sa ozónová diera a produkcia emisií v Západnom Bangladéši. A kto nám ostane? Áno, je to jednoduché drahý Watson. Tie šedé myši.
A čo som mal s tým vlastníctvom vecí? To je čosi veľmi podobné. Keď sa pozerám okolo seba na vlastníkov MacBookov a notebookov s Windows, tak takmer v 100% prípadov si vlastníci MacBookov kupujú software so slovami "tých 5,15 či 30 dolárov je prijateľná suma, nemám problém". Vlastníci windows bookov zase v mojom okolí zväčša začínajú a končia na wareze a kradnutých seriových číslach so slovami "nebudem to predsa kupovať, keď to môžem mať zadarmo". Je to tým, že si tí prví kúpili jabĺčkový notebook, alebo boli slušnejší už predtým? Alebo je to tým, že pokial nájdem prachy na drahší kus železa, tak skôr ich dokážem investovať aj do niečoho nehmatateľného, ako ked hľadám čo najlacnejší kúsok aj za cenu nižšieho výkonu a komfortu?

Otázka je stále otvorená. Ovplyvňujeme viac svoje okolie, alebo ono viac ovplyvňuje nás? Vyberáme si čo budeme robiť podľa toho ako vyzeráme?

Neviem ........

Včera bol v Bratislave historicky prvý slovenský BarCamp. O tom kto rozprával, čo rozprával, s kým sa zoznámil a koľko piva vypil sa môžete dočítať inde. Ja budem o inom.
Pokusy o rozdelenie ľudí podľa nejakých schém je staré asi ako ľudstvo samo. Bránime sa tomu, ale napriek tomu sami sa radíme do škatuliek. Včera som si podvedome overoval túto teóriu v nultom priestore. Stačilo sa chvíľu pohybovať a kľudne som s vysokou mierou pravdepodobnosti mohol radiť ľudí do skupiniek bez toho, aby som sa pozrel na mená, či prezývky. Z diaľky trčali ludia pracujuci v reklame [1],[2]. Pchalo sa mi ja jazyk slovo metrosexuáli, ale obávam sa, že by bolo brané negatívne, tak ho nepoužijem. Geeka nájsť bolo tiež jednouché. Svietili na kilometre. Tu už iný eufemizmus hľadať nebudem. Tento typ ľudí je na to skôr hrdý. Nebolo problém nájsť mladých dynamických a perspektívnych v rozhovoroch so skúsenými v rokoch. Na kilometre svietili aj ženy z reklamiek/PR agentúr a médií [1], [2]. No a potom ešte vidlami šlo prehadzovať ľudí, čo si potrpeli na image [1],[2],[3],[4].
Zaujímavejšia mi ale došla iná vec. Keď si geek so sebou dotrepe frajerku (ktorá zvyčajne veľmi ani netuší vocogo), je to vždy výstavný kus. Vie mi niekto povedať, čo na nich vidia? Myslím teraz dotyčné babule na oných počítačovo postihnutých. Žeby mali vyšportované telá som si teda nevšimol. Intelekt súdiť je vždy ošemetné, ale je isté, že po nie dlhej chvíľke diskusie s nimi už budete zase niekde pri počítačoch a technológiách. A žien, ktoré by toto obľubovali som zatial stretol jednociferné a dosť nízke číslo.
Samotný BarCamp bol fajn. Pecositka bola zase okúzľujúca a na zjedenie a aj zvyšok posádky bol dostatočne komunikatívny a príjemný. Nabudúce by to chcelo trochu jasnejšie pravidla pri plánovaní prednášok. Menej presunov medzi jednotlivými sálami z dôvodu časových sklzov a zvyšok aj môže ostať. To, že to nebola ani reklamková/mediálna, ani technická a ani inak jednoznačne smerovaná akcia mne osobne došlo ako veľké plus. A navyše bolo pivo zadarmo :)

Skúsili ste sa chvíľu započúvať do kuloárnych diskusií? Toľko fídbekov , mesidžov, funkcionalít a budgetov som už dlho nepočul. Asi sa nehýbem na tých správnych miestach . :)