Cestou tam a zase späť

Po dlhej dobe ma zase raz prepadla neistota. Hráš sa so mnou, naťahuješ ma, zahmlievaš. A cítim sa zmätený. Tak nejednoznačné signály si nepamätám už dávno. Občas vyzývavo pozeráš do mojich očí, občas odmerane opätuješ pohľad. Pozývaš ma na kávu a potom si úmyselne odsadneš a pasívne skoro až útrpne čakáš kým dopijeme. Sexy sa oblečieš, keď ideme niekam spolu a potom celou cestou rozprávaš ako Ti chýba ten Tvoj, čo je ďaleko. Vieš, že na Tebe idem nechať oči a vyhľadávaš to. Na druhej strane ani v náznaku nedáš najavo, že Ťa to teší.
Celé toto je na draka. V inej situácii a s inou osobou by som sa už dávno opýtal. Čo tým sleduješ a kam smerujeme. Možno neopýtal, ale ruku vztiahol. Pri Tebe mám kolená roztrasené ako keď mi bolo šestnásť a viem, že nepoviem nič, čím by som mohol narušiť tú krehkú rovnováhu medzi nami.

Toto ale nikde nevedie.

Nik si vlastne dodatočne nevie spomenúť ako to začalo. Možno tým, že sme si vôbec vianočný večierok naplánovali. Vtedy to vyzeralo ako dobrý nápad. Kto sám, kto s partnerom, či partnerkou. Podľa nálady. Leona napadlo, že si dovedie milenku. Netají sa tým, väčšina z nás ju pozná, dokonca o nej vie aj manželka a toleruje mu to. Zvážila svoje šance pri rozvode, prenásobila to svojimi požiadavkami a podškrtla nechuťou niečo meniť a bolo. Večer začínal naberať obrátky, hladina alkoholu, zábavy a hluku stúpala. Karaoke napriek počiatočnej nechuti zabralo, vrešťali sme do mikrofónov ako zakáľané prasce a rehotali sa na tom podobným spôsobom. Potom to ktosi povedal nahlas. Narážku na Leona, že by sa mohol s milenkou podeliť. V ktorej hlave to dozrelo si naozaj teraz nikto nespomenie a je to možno aj lepšie. Tá predstava, že keď spáva s ním a je len milenka a nie manželka, alebo oficiálna exkluzívna priateľka, tak by mohla spať aj s ostatnými zaskočila nielen ju. Tá skratka, že je len na spanie, že ona vlastne ani nemá nárok, aby sme ju brali ako vážny vzťah. Pochopiteľne sa urazila a po pár provokačných rečiach z opitých hláv to skončilo bitkou a krvou. Leon sa postavil na jej stranu a chcel to každému vysvetliť ručne. Zábava skončila do pol hodiny a všetci sme sedeli v autách a taxíkoch smerom domov. Za vlastné steny, kde už nik nebol taký frajer, kde modriny začínali bolieť a po vyslovenom ostávala pachuť v ústach.

Zaujímalo by ma ako to robia profíci. Takí čo fotia akty na kilá. Možno su teplí, alebo otupení. Vyzerá to jednoducho a nenáročne. Zoženiete si primerane kvalitný foťák (najjednoduchšia časť), ženu ochotnú pristúpiť na fotenie aktov (ťažšia čast, pre niektorých takmer neriešiteľná) a nájdete miesto, kde to budete páchat (tiež nič zložité). Pokiaľ chcete pôsobiť ako zhusta ťažký profík, tak si premyslíte ešte dekorácie, svetlo a podobné pakoviny, ktoré ale v konečnom dôsledku môžu len zavadzať a pokazit kompozíciu.
Takže nadišiel deň D, cica neočakávane aj prišla a vyzliekla sa a teraz prichádza pointa a podľa mňa najťažší okamih celého deja. Je potrebné vydržať nejakú dobu pokiaľ sa na koži stratia otlačené stopy od riflí, nohavičiek, opasku a tak. Čo znamená, že dotyčná pobehuje či polihuje naľahko, v krajnom prípade úplne nahá a postihnutý fotograf sa snaží myslieť na niečo iné a nie na to, že by panenku bolo zahodno aj pretiahnuť. Teď babo rad. Je pekné si myslieť, že pre amatérskeho fotografa existuje niečo ako profesionálny kódex, že? Ale neexistuje. Takže kto chce sa štípe a tvári sa, že to je úplne najbežnejšia vec jeho života nepozrieť sa na holé kozy chlípnym pohľadom, iný pozerá a slintá a tretí to urobí úplne inak. Najskôr vyrieši sex, potom chvílu obaja (traja?) regenerujú a keď sa vyhladia všetky veci, čo by rušili záber už je celý plac natoľko kľudný, že aj na fotenie môže dôjsť.

Tomu vravím spojiť príjemné s príjemným.

... na slušnosť. Zabudnite na etiku. Zabudnite na priateľov.
Možno len žijem v nesprávnom paralelnom vesmíre. Ale určite sa to deje aj vám. Prídete na jednanie k zákazníkovi. Viete, že ste najlepší, alebo aspon sa to snažíte presvedčiť jeho. Všetko vyzerá nádejne. Už by ste si možno aj tľapli a vtedy príde tá kúzelná fráza: "Viete, ale pre mňa by bolo výhodnejšie to vziať od vašej konkurencie". Nie, nehovorí to majiteľ a nehovorí to zvyčajne ani riaditeľ, ale nejaký májový trtko z nákupu, alebo dokonca z prevádzky. Pointa je skrytá v jeho slovách. On osobne chce byť hmotne zainteresovaný na výbere a dodaní. Chce sa priživiť. Naplniť si svoju vlastnú šporkasku a profitovať na tom, na čom nemá najmenšiu zásluhu. Je iba natoľko drzý, že si o svoje požiada. Percentá, interes, výpalné, držhubné. Nazvite si to ako chcete.
Serie ma to a vždy ma vytočí, keď na takého čuráka narazím. Vtedy človek začína vážne kalkulovať. Dám mu časť zo svojho? Oplatí sa mi to? Budem charakter a nedám? Potom nedodám, ľudia budú mať menej práce, menej na výplatách. Kurva ťažké úvahy, keď človek neživí len seba, ale aj ďalších. Vysvetľovať sekretárke, že musí na výplatu počkať, lebo kvôli charakterovej vade na druhej strane som musel odmietnuť posledných 20 kšetfov a pol roka nie je do čoho pichnúť je ťažké.
Minulá debata cez ICQ ma dostala akurát do ťažšej depresie ešte. Citujem jedného priateľa. Myslím si o ňom, že je slušný človek. Možno občas az k jeho vlastnej chybe.
Povedal: Možeš byť etický, môžeš byť slušný, ale keď chceš slušne zarábať tak rovno zabudni na chrbtovú kosť.