Cestou tam a zase späť

Zaujímalo by ma ako to robia profíci. Takí čo fotia akty na kilá. Možno su teplí, alebo otupení. Vyzerá to jednoducho a nenáročne. Zoženiete si primerane kvalitný foťák (najjednoduchšia časť), ženu ochotnú pristúpiť na fotenie aktov (ťažšia čast, pre niektorých takmer neriešiteľná) a nájdete miesto, kde to budete páchat (tiež nič zložité). Pokiaľ chcete pôsobiť ako zhusta ťažký profík, tak si premyslíte ešte dekorácie, svetlo a podobné pakoviny, ktoré ale v konečnom dôsledku môžu len zavadzať a pokazit kompozíciu.
Takže nadišiel deň D, cica neočakávane aj prišla a vyzliekla sa a teraz prichádza pointa a podľa mňa najťažší okamih celého deja. Je potrebné vydržať nejakú dobu pokiaľ sa na koži stratia otlačené stopy od riflí, nohavičiek, opasku a tak. Čo znamená, že dotyčná pobehuje či polihuje naľahko, v krajnom prípade úplne nahá a postihnutý fotograf sa snaží myslieť na niečo iné a nie na to, že by panenku bolo zahodno aj pretiahnuť. Teď babo rad. Je pekné si myslieť, že pre amatérskeho fotografa existuje niečo ako profesionálny kódex, že? Ale neexistuje. Takže kto chce sa štípe a tvári sa, že to je úplne najbežnejšia vec jeho života nepozrieť sa na holé kozy chlípnym pohľadom, iný pozerá a slintá a tretí to urobí úplne inak. Najskôr vyrieši sex, potom chvílu obaja (traja?) regenerujú a keď sa vyhladia všetky veci, čo by rušili záber už je celý plac natoľko kľudný, že aj na fotenie môže dôjsť.

Tomu vravím spojiť príjemné s príjemným.