Cestou tam a zase späť

Nik si vlastne dodatočne nevie spomenúť ako to začalo. Možno tým, že sme si vôbec vianočný večierok naplánovali. Vtedy to vyzeralo ako dobrý nápad. Kto sám, kto s partnerom, či partnerkou. Podľa nálady. Leona napadlo, že si dovedie milenku. Netají sa tým, väčšina z nás ju pozná, dokonca o nej vie aj manželka a toleruje mu to. Zvážila svoje šance pri rozvode, prenásobila to svojimi požiadavkami a podškrtla nechuťou niečo meniť a bolo. Večer začínal naberať obrátky, hladina alkoholu, zábavy a hluku stúpala. Karaoke napriek počiatočnej nechuti zabralo, vrešťali sme do mikrofónov ako zakáľané prasce a rehotali sa na tom podobným spôsobom. Potom to ktosi povedal nahlas. Narážku na Leona, že by sa mohol s milenkou podeliť. V ktorej hlave to dozrelo si naozaj teraz nikto nespomenie a je to možno aj lepšie. Tá predstava, že keď spáva s ním a je len milenka a nie manželka, alebo oficiálna exkluzívna priateľka, tak by mohla spať aj s ostatnými zaskočila nielen ju. Tá skratka, že je len na spanie, že ona vlastne ani nemá nárok, aby sme ju brali ako vážny vzťah. Pochopiteľne sa urazila a po pár provokačných rečiach z opitých hláv to skončilo bitkou a krvou. Leon sa postavil na jej stranu a chcel to každému vysvetliť ručne. Zábava skončila do pol hodiny a všetci sme sedeli v autách a taxíkoch smerom domov. Za vlastné steny, kde už nik nebol taký frajer, kde modriny začínali bolieť a po vyslovenom ostávala pachuť v ústach.