Cestou tam a zase späť

Sú chvíle, keď aj zlé správy spôsobujú dobrú náladu. Už tretí deň som podozrivo vysmiaty a baví ma len tak si užívať nové rána.
Nedozvedel som sa vlastne nič nové. Sú veci, ktoré dokážem vycítiť a sú veci, ktoré dokážeš naznačiť aj bez slov. Toto bola asi kombinácia.
Vyzeralo to jasné, ale nevypovedané. Chceli ste mať kľud a pokoj. Takže mi ostávali len nepriame dôkazy a vnútorná skepsa. Nádeje už boli dávno ta-tam, takže reálny stav sa zmeniť nemohol. Chýbala mi len tá otvorenosť.
Nakoniec sa ľady pohli. Správne volené otázky a pomaly dávkované kryptické odpovede. Náznaky a nedopovedané vety sa začali pomaly prehupovať k faktom. A napriek tomu, že ma to v podstate vôbec nemalo potešiť sa tak stalo. Vytratilo sa napätie, vrátil úsmev a otvorenosť. Je to paradoxné, ale som rád, že sú veci teraz tak ako sú.

A budem druhý, kto mu nakope zadok, keď to pokazí.