Cestou tam a zase späť

Minulosť, prítomnosť, budúcnosť. Jasné rozlíšenie pojmov sa v mojom prípade akosi scvrklo na prítomnosť. Uvedomil som si to včera počas debaty s mojou psychologičkou, ked som pristihol sám seba ako v odpovediach na jej otázky možno až príliš často používam slovíčko "momentálne". Prestal som riešiť plány, stavať si nejaké dlhodobé ciele. Väčšína budúcnosti je u mňa zajtra. To ešte ako tak tuším kde budem, čo budem robiť. Ale ani to nie je vždy isté. Stáva sa mi, že dve hodiny stačia, aby sa moje plány úplne zmenili. Aby som bol inde, s inými ľuďmi a veľa krát aj v inej nálade. Len návrat do reality býva potom občas horší. Z obyčajného zotrvačníka sa stáva iný. Nepokoj. Viem definovať čo sa deje práve teraz. Čo chcem a čo nechcem. Teraz. A som o tom presvedčený. Ale roky priniesli to, že už viem o toku času a myšlienok a s nimi aj zmenách pohľadu. Nespochybňujem sám seba, ale tak isto ani netvrdím, že som neomylný. Mýlim sa až príliš často. Stále rovnako zle odhadujem ľudí, stále sa nepoučím a verím tým, ktorým by som veriť nemal. A potom si vždy rozbijem hubu a bolí to. Sklamanie, že som ublížil sám sebe, že naivita zvíťazila. Málo sa pýtam a veľa čakám. Čakám, že ľudia okolo mňa budú ku mne úprimní. Čakám, že na prejavený záujem dostanem priamu odpoveď. Čakám, že koľko dám, tak toľko dostanem. Čakám, že bude rešpektované súkromie a pomáhať budú len tí, ktorých o to požiadam

 A čakám úsmev.

A vždy keď mám slabú chvíľu si opakujem, že zajtra to bude lepšie, len niekedy je to zlé a ťažko presviedčam aj sám seba. Snažím sa nepchať nos kam mám pocit, že nepatrí. Neklásť zbytočné otázky, na ktoré možno ani nechcem vedieť odpoveď. Užívať si chvíle a nesmútiť vopred aj keď viem, že o hodinku skončia. Lebo by to bola škoda, keď z chvíľ sa skladá celý život.

Áno, neviem čo prinesie budúcnosť a nechcem dumaním nad tým strácať čas. Prinesie mi to, čo bude potrebné. Niečo o hodinku, niečo už zajtra a ostatok neskôr. Zvyšok sa pokúsim zariadiť si sám. Nesedieť na zadku a čakať. Viem, že nedostanem všetko čo chcem, ale kvôli tomu sa neprestanem snažiť. Aj keď viem, že niektoré sklamania časom budú bolieť oveľa viac.

Bola by škoda si nechať prítomnosť plynúť bezcieľne pomedzi prsty v očakávaní neistej budúcnosti.