Cestou tam a zase späť

Po dlhej dobe ma zase raz prepadla neistota. Hráš sa so mnou, naťahuješ ma, zahmlievaš. A cítim sa zmätený. Tak nejednoznačné signály si nepamätám už dávno. Občas vyzývavo pozeráš do mojich očí, občas odmerane opätuješ pohľad. Pozývaš ma na kávu a potom si úmyselne odsadneš a pasívne skoro až útrpne čakáš kým dopijeme. Sexy sa oblečieš, keď ideme niekam spolu a potom celou cestou rozprávaš ako Ti chýba ten Tvoj, čo je ďaleko. Vieš, že na Tebe idem nechať oči a vyhľadávaš to. Na druhej strane ani v náznaku nedáš najavo, že Ťa to teší.
Celé toto je na draka. V inej situácii a s inou osobou by som sa už dávno opýtal. Čo tým sleduješ a kam smerujeme. Možno neopýtal, ale ruku vztiahol. Pri Tebe mám kolená roztrasené ako keď mi bolo šestnásť a viem, že nepoviem nič, čím by som mohol narušiť tú krehkú rovnováhu medzi nami.

Toto ale nikde nevedie.

Nik si vlastne dodatočne nevie spomenúť ako to začalo. Možno tým, že sme si vôbec vianočný večierok naplánovali. Vtedy to vyzeralo ako dobrý nápad. Kto sám, kto s partnerom, či partnerkou. Podľa nálady. Leona napadlo, že si dovedie milenku. Netají sa tým, väčšina z nás ju pozná, dokonca o nej vie aj manželka a toleruje mu to. Zvážila svoje šance pri rozvode, prenásobila to svojimi požiadavkami a podškrtla nechuťou niečo meniť a bolo. Večer začínal naberať obrátky, hladina alkoholu, zábavy a hluku stúpala. Karaoke napriek počiatočnej nechuti zabralo, vrešťali sme do mikrofónov ako zakáľané prasce a rehotali sa na tom podobným spôsobom. Potom to ktosi povedal nahlas. Narážku na Leona, že by sa mohol s milenkou podeliť. V ktorej hlave to dozrelo si naozaj teraz nikto nespomenie a je to možno aj lepšie. Tá predstava, že keď spáva s ním a je len milenka a nie manželka, alebo oficiálna exkluzívna priateľka, tak by mohla spať aj s ostatnými zaskočila nielen ju. Tá skratka, že je len na spanie, že ona vlastne ani nemá nárok, aby sme ju brali ako vážny vzťah. Pochopiteľne sa urazila a po pár provokačných rečiach z opitých hláv to skončilo bitkou a krvou. Leon sa postavil na jej stranu a chcel to každému vysvetliť ručne. Zábava skončila do pol hodiny a všetci sme sedeli v autách a taxíkoch smerom domov. Za vlastné steny, kde už nik nebol taký frajer, kde modriny začínali bolieť a po vyslovenom ostávala pachuť v ústach.

Zaujímalo by ma ako to robia profíci. Takí čo fotia akty na kilá. Možno su teplí, alebo otupení. Vyzerá to jednoducho a nenáročne. Zoženiete si primerane kvalitný foťák (najjednoduchšia časť), ženu ochotnú pristúpiť na fotenie aktov (ťažšia čast, pre niektorých takmer neriešiteľná) a nájdete miesto, kde to budete páchat (tiež nič zložité). Pokiaľ chcete pôsobiť ako zhusta ťažký profík, tak si premyslíte ešte dekorácie, svetlo a podobné pakoviny, ktoré ale v konečnom dôsledku môžu len zavadzať a pokazit kompozíciu.
Takže nadišiel deň D, cica neočakávane aj prišla a vyzliekla sa a teraz prichádza pointa a podľa mňa najťažší okamih celého deja. Je potrebné vydržať nejakú dobu pokiaľ sa na koži stratia otlačené stopy od riflí, nohavičiek, opasku a tak. Čo znamená, že dotyčná pobehuje či polihuje naľahko, v krajnom prípade úplne nahá a postihnutý fotograf sa snaží myslieť na niečo iné a nie na to, že by panenku bolo zahodno aj pretiahnuť. Teď babo rad. Je pekné si myslieť, že pre amatérskeho fotografa existuje niečo ako profesionálny kódex, že? Ale neexistuje. Takže kto chce sa štípe a tvári sa, že to je úplne najbežnejšia vec jeho života nepozrieť sa na holé kozy chlípnym pohľadom, iný pozerá a slintá a tretí to urobí úplne inak. Najskôr vyrieši sex, potom chvílu obaja (traja?) regenerujú a keď sa vyhladia všetky veci, čo by rušili záber už je celý plac natoľko kľudný, že aj na fotenie môže dôjsť.

Tomu vravím spojiť príjemné s príjemným.

... na slušnosť. Zabudnite na etiku. Zabudnite na priateľov.
Možno len žijem v nesprávnom paralelnom vesmíre. Ale určite sa to deje aj vám. Prídete na jednanie k zákazníkovi. Viete, že ste najlepší, alebo aspon sa to snažíte presvedčiť jeho. Všetko vyzerá nádejne. Už by ste si možno aj tľapli a vtedy príde tá kúzelná fráza: "Viete, ale pre mňa by bolo výhodnejšie to vziať od vašej konkurencie". Nie, nehovorí to majiteľ a nehovorí to zvyčajne ani riaditeľ, ale nejaký májový trtko z nákupu, alebo dokonca z prevádzky. Pointa je skrytá v jeho slovách. On osobne chce byť hmotne zainteresovaný na výbere a dodaní. Chce sa priživiť. Naplniť si svoju vlastnú šporkasku a profitovať na tom, na čom nemá najmenšiu zásluhu. Je iba natoľko drzý, že si o svoje požiada. Percentá, interes, výpalné, držhubné. Nazvite si to ako chcete.
Serie ma to a vždy ma vytočí, keď na takého čuráka narazím. Vtedy človek začína vážne kalkulovať. Dám mu časť zo svojho? Oplatí sa mi to? Budem charakter a nedám? Potom nedodám, ľudia budú mať menej práce, menej na výplatách. Kurva ťažké úvahy, keď človek neživí len seba, ale aj ďalších. Vysvetľovať sekretárke, že musí na výplatu počkať, lebo kvôli charakterovej vade na druhej strane som musel odmietnuť posledných 20 kšetfov a pol roka nie je do čoho pichnúť je ťažké.
Minulá debata cez ICQ ma dostala akurát do ťažšej depresie ešte. Citujem jedného priateľa. Myslím si o ňom, že je slušný človek. Možno občas az k jeho vlastnej chybe.
Povedal: Možeš byť etický, môžeš byť slušný, ale keď chceš slušne zarábať tak rovno zabudni na chrbtovú kosť.

Vždy keď si hodím do seba pár poldeci pocítim miestami až nezvládnuteľné nutkanie zdvihnúť telefón a zavolať láskam svojim, že ich ľúbim. Všetky zaradom. Jediné, čo ma drží ako tak na reťazi je pocit, že v pokročilej nočnej hodine by nemuseli zdieľať moje nadšenie a ich partneri by tiež nemuseli byť nadšení náhlym prebudením. Ani sa im nečudujem. Tiež by som bol neurotický, keby som počul nejakého ožrana v noci hulákať do telefónu podobné výlevy. Pán boh zaplať za tie dary a možnosť odoslať SMS. Ego ostane ukojené, nutkanie dostane čo svoje a ráno mám navyše možnosť skontrolovať čo, komu a kedy som písal. Neviem kde sa to vo mne nabralo a ani prečo. Je to vo mne, poznám to a naučil som sa s tým žiť. Niekto je agresívny, niekto prehnane spoločenský, ja prítulný a zaláskovaný. Až sa čudujem, že ma zatiaľ nik nechcel inzultovať. Ani v aktuálnom okamžiku, ani dodatočne. Ten debil, čo mi bol nakládol po hube to robil z iných dôvodov.
Navyše zisťujem, že v tom nie som sám. Takmer na každej párty stretnem nejakého zúfalca, čo huhlá do telefónu vyznania a potom okolitej spoločnosti rozpáva o osudovej žene svojho života. Aspoň v tomto som výnimka. Osudových žien mám na rozdávanie a každá ovplyvnila a ovplyvňuje moju existenciu iným spôsobom. Navyše neodchádzajú. Len sa dopĺňajú a podľa aktuálnej situácie menia. Dokonca o sebe vedia a tolerujú sa. A naozaj ich všetky ľúbim.

No more words.

Učivo dejepisu základnej školy. Dokonca aj neskôr narodení sa s tým určite stretli. Akurát za mojich čias jeho vysvetľovanie malo ešte aj politicko demagogický nádych. Pamätám si ako nám súdružka učiteľka s plameňom v očiach vysvetľovala ukrutnú triednu nespravodlivosť, keď úbohý poddaný musel desať percent svojej úrody odniesť biskupovi a vlastne nič za to nedostal. Biskup len bohatol a celá cirkev takto vlastne získavala bez práce časť produkovanej hodnoty, ktorú v pote tvárí museli vykorisťovaní tvoriť.
Vždy si na to spomeniem, keď vidím svoje daňové priznanie. Ako rád by som platil biskupovi len ten desiatok. By som mu ho s potešením aj osobne odniesol a zvládol by som možno aj nejakú radu si vystáť v rámci možností. Bolo by to fajn vedieť, že len desať percent mojich peňazí ide niekde, kde mám minimálnu šancu kontrolovať ich tok a kde nemôžem nijako priamo určovať ich použitie.

Z tohoto aspektu vyzerajú slová starého otca, ktorý tvrdil, že za jeho mladých čias bolo všetko lepšie vyslovene logicky.

Použitý tovar. Toto slovo som počul ako definíciu rozvedenej ženy. Sedeli sme pri stole traja a riešili sme otázky života, vesmíru a vôbec. Túto definíciu preniesol najmladší z nás. Za sebou tak jeden a pol vzťahu aj s cestou, čo ho síce neospravedlňuje, ale mnohé vysvetľuje. V rámci ďalšej diskusie sme si potom mohli vypočuť aj zbierku argumentov podporujúcich jeho teóriu. No nemohol som súhlasiť ani s jedným. Ani s tým, že je to dôkaz toho, že je tá žena hlúpa, lebo si zobrala niekoho s kým nevedela žiť, ani s tým, že si posrala život a takú predsa nemôžem chcieť a neobstál ani tromf z jeho pohľadu najväčší a to ten, že pokiaľ žije manžel, tak si ju nemôže vziať v kostole a on veru nejakému trtkovu na úrade, ktorý bude o pol roka v base za spreneveru, prisahať nebude. Leitmotiv jeho posolstva ma minul. Možno preto, že poznám rozvedené ženy, ktoré sa rozviedli, pretože ten ich sa ukázal po čase ako kus debila a neboli ochotné si nechať ním kaziť život. Radšej sa rozhodli žiť samé a občas aj samé vychovávať svoje deti. Možno aj preto, že poznám rozvedené, ktoré by som si za určitých okolností vedel predstaviť vedľa seba. Naše protiargumenty ako keby narážali na gumenú stenu a padali nepochopené a nevypočuté na zem. Ani ten z nášho pohľadu ekvivalent jeho najťažšej zbrane. Že prisahá Bohu a nie kňazovi, ktorý možno bude o pár rokov ošahávať jeho syna. Použili sme tú istú generalizáciu ako on. Nepochopil.

Mýliť sa je ľudské ale odpúšťať božské.

Modelová situácia: Ste ženatý chlap, máte milenku, dohovárate si čo, kde, kedy, kto, s kým, ako a kam, samozrejme všetko mailom, pretože "Pozor nepřítel naslouchá". Okrem tejto drobnej charakterovej vady (z pohľadu niektorých útlocitnejších jedincov) máte ešte jednu vážnejšiu vadu. Ste pedantný debil. Pedantný preto, že si všetku svoju komunikáciu odkladáte, debil preto, že to robíte aj s mailami od milenky a to na pracovnom počítači. Aby bola zábava dokonaná, tak si ich spolu s ostatnými dokumentami nechávate archivovať na centrálu. (To ale v tomto príklade nehrá žiadnu rolu)
Modelová situácia číslo dva: Ste na služobnej ceste, žiadny mobilný internet po ruke a zabudli ste si pozrieť dôležitý dokument. Zavoláte do firmy, poprosíte kolegyňu, aby hodila očkom na váš počítač, dokument v pošte našla a zavolala vám naspäť reálie o ktoré máte záujem.

Na scénu prichádza s fanfárami finále: Za optimálnych okolností cica prelezie poštu, nájde čo treba, zavolá naspäť a ide sa venovať tomu od čoho ste ju so šomraním na mizerný svet a neschopného kolegu vytrhli. V horšom prípade ste si zamiesili na kufre pred dverami bytu. Najskôr omylom narazí na zaujímavý mail, potom zhodou okolností je priateľka s vašou zákonitou, začne ju to zaujímať, nájde ďalšie pikantnosti včetne vtipnej hlášky o tom, že krámy sa nedostavili, kolieska do seba zapadnú a teplý bonz vašej žene dielo skazy dokoná.

Zbytočné je vysvetľovať, lebo toto nevykecáš. Zbytočné je zapierať, lebo si debil a dôkazy si dodal sám. Aj na deklamovanú ľútosť je neskoro. Tak trp.

A conclusion pre nechápavých ? V prvom rade mysli ....

Pokľudný víkend kdesi v horách na Orave v zašitej chate na konci malej osady. Hovorme tomu stretnutiu rôznych ľudí napríklad teambuilding. Videli sme sa prvý krát. Päť chlapov a presne zodpovedajúci počet žien, približne v rovnakom veku (kto by sa už v našom veku nad týmto zamýšľal a do detailov počítal). Žiadna prvoplánovitá swingers párty, aj keď sme sem všetci prišli z vlastnej vôle, predsa len šlo skôr o prácu ako o dovolenkový pobyt.

Úvodné predstavenie, mená, väzby, začlenenie. Kto sme a prečo sme tu, ako nám hovorila mama, keď sme mali štrnásť a či nás priatelia naozaj poznajú. Nepoznajú, ale to je ich problém. Keď to teraz tak po sebe čítam, tak to vyzerá ako slušné vymývanie mozgu, ale naozaj len vyzerá. Žiadny MLM ani náhodou nešiel okolo. Ale inô som chcel.

Desať ľudí, približne rovnakého sociálneho statusu. Podobná úroveň vzdelania, porovnateľné pracovné zaradenie a polovica zadaných, polovica singles. Dobehlo ma to až pri dodatočnom ukladaní informácií. Singles boli chlapi a status zadaných deklarovali ženy. Či už aj formálne svadbou, alebo aspoň dlhodobým vzťahom. Čiže klasický "hon na líšku".

Zisťujem, že je naozaj ľahko strúhať pár chvíľ toho dobrého, toho chápavého, toho pozorného. Viem, že to strúham dnes a zajtra pojdeš domov. Je tak ľahké na pár hodín tromfnúť toho Tvojho. Hlavne ak Ty sama chceš. Len občas o tom uvažuješ a snažíš sa v tom nájsť logiku, ktorá možno ani neexistuje. Akurát predstava, že raz budem doma sedieť ja a čakať na Teba a nejaký čurák bude práve ten chápavý, pozorný a po ruke je akási deprimujúca.

Investovať ide rôznym spôsobom. V prvom rade som investoval svoj čas a šiel som sa na pár dní regenerovať do svetoznámej a mne srdcu milej metropoly. V druhom rade som investoval peniaze. Pôvodne som ich chcel použiť na posedenie s jednou kráskou, ale nedvíhala mi telefón. Tak som sa hodiny bezcieľne túlal starým mestom, nasával vôňu čerstvého pečiva a čínskych čajovní a vymetal som antikvariáty. Nakoniec sa moja zbierka rozrástla o nezvyklé kúsky a aj moje majetnícke ego bolo ukojené.
Čo ma priebežne prekvapovalo, boli černosi v pozícii nadháňačov do podnikov. Vidieť černocha v tejto krajine nie je až také bežné. Nie sú rarita, ale nie sú ani domáci. Napriek tomu snáď každý kabaret, night show a aj reštaurácie ich mali najatých, aby v kontrastnej kombinácii bieleho odevu a čiernej pokožky lákali ľudí k návšteve, utrateniu hotovosti a aj zdravého rozumu. Väčšinou som s nimi prehodil slovko-dve, ale inak zbytočne cerili svoje zuby. O tom, čo budem robiť večer už som mal jasnú predstavu. Ostávalo len upresniť si spoločnosť.
Večer som už vopred prijal pozvanie na súkromnú párty. Trochu bowlingu, trochu párty drinkov, rozmanitá a zábavná spoločnosť a odchod plánovaný neskoro v noci pomalým krokom k maličkému penziónu zašitému medzi stromami. Bowling nerobil problémy, priebežne som si hádzal svojich 210, drinky chladili a osviežovali a prítomné dámy sa lákavo usmievali. Marjon mi od prvej chvíle strašne pripomínala prvú lásku môjho života. Staršiu o pár rokov a s iným materinským jazykom, ale rovnakým úsmevom a svetielkami v očiach. Hodiny sa pomaly míňali a ja som o nej vedel čoraz viac a ona stále viac o mne. Smiali sme sa rovnakým vtipom a ku koncu večera sme vyzerali ako stará, zohratá dvojica. Hodiny odbili druhú, priestor sa vyprázdňoval a pohľad do jej očí bol neskutočne omamný. Zdvihol som sa, hodil pohľad na Marjon, ona dopila svoje Frisco a šli sme. Naozaj pomalým krokom, konverzujúc, ukrajujúc metre do môjho dočasného súkromia. Bez zbytočných rečí a bez zbytočných otázok. Na izbe sme si hodili sprchu a smiali sme sa ešte dlho potom, ako sme zaľahli. Ani som si nevšimol, kedy zaspala, akurát som preberal neštandardný palubný personál Buddha Air, keď som zistil, že odfukuje až príliš pravidelne. Prikryl som ju poriadne dekou, šuchol som sa k nej a za chvíľu sme odfukovali obaja. Ráno prišlo pre nás pekne neskoro, dali sme si kontinentálne raňajky a ja som získal ďalšie číslo do telefónneho zoznamu.
Veľmi rád naň zavolám...

Recept veľmi jednoduchý a až prekvapivo účinný aj keď tak trochu zákerný. Vyskúšal som si ho sám pár krát aj z pohľadu zamestnanca, takže zázitky sú z prvej ruky.
Je to vlastne jednoduché. Čo zamestnanca ruší pri práci, alebo čo ho ťahá mimo kanceláriu treba eliminovať. Najjednoduchšie je poslať ho na sluzobnú cestu. K tomu už len pár ďalších simple pravidiel.
Zásadne samého a niekde, kde už síce bol, ale nepáčilo sa mu. Malé mestečko tiež pomáha. Ďalej je veľmi výhodné ak všetci domáci hovoria nejakým nepochopiteľným jazykom. Portugalčina,arabské dialekty,fínština, či v krajnom prípade maďarčina a rumunčina a s angličtinou alebo nemčinou sa stretne len v práci. Hotel, penzión by mal byť hneď vedľa officu a mal by byť striedmo zariadený. A práca odsúdeného by mala byť nezávislá na čase a smennosti.
Prvých pár dní sa odsúdený snaží zistiť, čím by si tak chvíľky mohol spríjemniť. Pozrie nejaké pamätihodnosti, potúla sa po okolí a zistí, že najlepšie mu je aj tak v práci. Spolupracovníci mu rozumejú a nepozerajú na neho ako na prišelca z marsu, cíti výhodu znalosti prostredia. Do kina význam nemá ísť, lebo tým podivným jazykom zatiaľ nevládne, žúrovať po nociach so štetkami to tiež nechutí do nekonečna a predražuje sa to a sedieť sám niekde na pive je nuda. Tak ostane sedieť nakoniec v práci a ako vedľajší efekt bude pracovať, aj keď sa to zdá neuveriteľné.
Je kopec krajín, kde dokážete nájsť firmu, ktorá zmýšľa podobne a budete si navzájom vymienať zamestnancov na pracovné pobyty. Alebo si založte pobočku, najmite jednu dvojjazyčnú sekretárku a zvoľte si štát, kde vás to nebude vychádzať až tak draho. Nie je to až také zložité, akurát zamestnanci vás po nejakej dobe prekľajú do siedmeho kolena. Ale pozrime sa na to pragmaticky. V práci nie sme na to, aby sme si robili z kolegov a podriadených priateľov, ale preto, aby sme produkovali zisk. Tak nech makajú.

Sral to pes aj s takýmito službami. Je jedno, kde sedím, vždy sa nájde nejaký neger, ktorý to poserie. Raz je to nekvalitná surovina do výroby, druhý krát zase dodrbané letenky a teraz pre zmenu zlý náhradný diel. Jedného krásneho rána nám dosť dôležitý stroj prestal pracovať. Výroba beží v redukovanom režime a dúfame, že druhý to vydrží, inak nás odberatelia zožerú aj s topánkami. Nabehli technici, zistili problém a objednali náhradný diel. Dodávateľ potvrdil, že porozumel objednávke, posadil balík do špedície a my sme čakali. Zatiaľ ukážková akcia, bez zbytočného zakolísania a prestojov. Až do chvíle, keď balík dorazil k nám a technici vybalili, čo dorazilo. Nejaký prašivý neger strčil do balíka úplne inú súčiastku a nám ostalo neveriacky krútiť hlavou. Ospravedlnenia sú mi hovno platné, keď mi utekajú prachy kvôli nejakému nekompletnému idiotovi, ktorý nedokáže ani prečítať správny part number dielu, aby si overil, či balí správne podľa dodacieho listu. Je mi jedno, že druhý diel bol odoslaný správny, keď mi čaká kvôli weekendu na colnici.
Už aby som bol zase o dům dál.

Ráno si sa mi ozvala, či Ťa môžem hodiť do roboty. Mám to predsa cestou. V aute vysvitlo, že nešlo ani tak o odvezenie, ako porozprávanie, či ešte lepšie povedané o vyžalovanie sa. Stále hľadáš ideálneho muža a postupne miestami aj zľavuješ z nárokov. Možno by už aj stačilo, aby s Tebou vydržal, mal Ťa trochu rád a nebol ďaleko cez pol sveta. Skúšaš skoro všetkých naokolo metódou náhodného výberu a občas aj skúšobnej noci a o to ťažšie máš potom rána, keď nezvládaš pohľad do zrkadla. Nezvládaš sama seba a nenávidíš sa za alkoholové večery a nasledujúce triezve rána. S nadsázkou povedané som možno posledný, ktorého si nepretiahla, a ktorý nepretiahol Teba aj keď mohol. Mohol som a nechcel som. Myslím, že by si to potom nezvládla a že by si prestala so mnou komunikovať. Kašlem na taký sex, ktorý mi vezme priateľku. Hľadáš a nenachádzaš. Nechceš byť úspešnou mladou, dynamickou, samostatnou a práve tak opustenou ženou. Chceš vedľa seba niekoho stabilného, ktorý tam bude aj zajtra a ktorého môžeš zobrať na chatu s kamošmi a nevysvetľovať im trapne kam sa podel ten čo bol minule. Chceš vzťah dlhší ako 2 mesiace, ale niekde sa deje chyba. Niekde robíš chybu? Tou zúfalou snahou nebyť sama? Nepočúvaš dobré rady prehodené medzi rečou, tak ako nepočúvaš tie hovorené nástojčivo medzi 4 očami. Už sa nechodíš ani vyplakať po ďalšom sklamaní. Obdobia odtrhnutého vláčika sa striedajú v nepravidelných intervaloch s obdobiami jasnej depresie, alebo s optimizmom nového vzťahu, keď je zase na obzore niekto úžasný, plný pochopenia a Tvoje nadšenie nemá hraníc. Potom ide ďalší pád, ďalšia depresia a už sa strániš aj priateľov. Aj keď práve tí sa o Teba starajú najviac. Zaujímajú sa ako Ti je, čo je s Tebou a ozývajú sa aj keď nič nechcú. Len preto, aby si vedela, že ich máš. Stále sme tu pre Teba.

Možno je to pre niekoho podivné, ale je to fakt. Sex sa stáva menovou jednotkou. To, že sa za sex platí je známa vec. (Najlepšie veci sú vždy zadarmo, ale sex zadarmo sa zvyčajne predraží.) Teraz som skôr ale myslel sex ako odmenu za vykonanú prácu, resp. spôsob revanšovania sa a nie zrovna v manželských vzťahoch. Tam sa to už akosi traduje, že sex je výmenou za umytý riad, alebo vynesené smeti. Cicušky ledva odrastené základnej školy si sexom odrábajú zlepšenie životného štandardu u svojich sponzorov, pracovníčky v reklamných agentúrach lobujú za pridelenie zakázok, obchodníci dodáteľských firiem na partnerských akciách spracovávajú odberateľov. Známe nedáš-dostaneš zo športu sa mení na dáš-dostaneš v živote. Vzťah medzi mužom a ženou logicky speje k sexu. Otázka je len množstvo času. Takže v konečnom dôsledku je to logické. Nie sú mi ešte celkom jasné výmenné kurzy, ale to je len otázka času. Koľko súloží treba na zmluvu za tri milióny a či stačí fajka za príjemne strávený večer vo dvojici ukáže čas.

Včera večer v rozmarnej nálade som si pri pohľade na banán spomenul, čo som čítal cez deň. Konkrétne pravidlá 24 a 25 zo zbytočne dlhej série Čo ženy pri sexe neznášajú. Nikdy som z pochopiteľných dôvodov nemal nutkanie dávať si vtáka do úst. Na svojho si týmto spôsobom akosi nedočiahnem a cudzí ma nezaujíma. Ale exaktný pavedecký pokus s banánom, to znie zaujímavo a hlavne je to rýchlo za mnou. Pre prvý krát si vystačím pri pokuse aj sám. Metodológia bola veľmi jednoduchá. Banán do ruky a sup s ním aj v šupke do úst. Chvíľu počkať a potom pohýbať. Skúsal som aj ako hlboko si ho do tých mojich úst dostanem. Záver? No veru, priznávam, že žiadna sláva. Dnu ho ešte ako tak dostanem a aj pohýbať by som zvládol, ale užívať som si to neužíval. Začínam zvažovať, či náhodou ženy nemajú nejako inak tvarovanú ústnu dutinu a možno keby som to neflákal na biológii, tak by som to teraz aj vedel.

Som presvedčený, že musia mať. :))

Vynosila si jeho kufre pred dvere, zamkla si a povedala si si dosť. Mala si pocit, že sa Ti venuje málo. Teraz sa Ti nevenuje vôbec a začínaš zvažovať, či to za to balenie vôbec stálo. Zvažuješ, či predsa len nebolo lepšie mať ho aspoň občas, ako byť úplne sama. Samoty sa bojíš a večer osamote v prázdnom byte si len kúsok od zúfalstva. Od toho, aby si mu zavolala a začala sa sebaobviňujúco ospravedlňovať, aj keď máš pocit, že nie si na vine Ty. Paradoxom celého je, že jemu sa uľavilo. Má voľnosť, ktorá mu chýbala a večer keď dojde neskôr nepočuje namiesto privítania rovno výčitky. Môže ísť kde chodil aj predtým, robiť, čo robil aj predtým a nepočúvať kvôli tomu dlhé pasáže amatérskej psychoanalýzy o tom, ako si neváži vzťah a nechce do neho investovať seba. Napriek všetkému zvažuješ či si náhodou predsa len nespravila chybu. Stále máš pocit, že sa Ti nevenoval toľko ako by si očakávala a dokonca už vôbec nie toľko ako by si chcela, ale bol Tvoj. Chýba Ti časť samej seba, chýba Ti večerné pritúlenie k jeho chrbátu, chýba Ti aj dobrý sex, aj jeho raňajšie komické pobehovanie po byte. Cítiš sa vyčerpaná tým ustavičným súbojom o to kto má naviac.

Šlo o žabomyšie vojny, alebo o nevyhnutnosť? Zavoláš, alebo vydržíš?

Desivú vec som dnes videl. Fúzatú babu s piercingom na hornej pere. Naozaj decentné zvýraznenie jej ženských kvalít. Za normálnych okolností by som si ju ani nebol všimol. Takto mi seklo hlavou a chvíľu som chodil ako Veľký šéf. Sú veci, ktoré človek môže robiť a vidieť denne,. Také, ktoré vyskúšať aspoň raz treba a toto bolo niečo, čo je aj jeden krát až priveľa. Tfuj.....

^{Velmi krátky blogpost, len sa idem posťažovať. Už som ako Grga Pitic.}

Šlak ma ide trafiť, povedané slovami klasika, z leta. Baby vyťahujú sukne kratšie ako je zdravé a mne na oplátku tiež stojí častejšie ako je únosné. Tie baby to vedia a ešte sa aj uškŕňajú, keď mi ostane oko prilepené na ich zadku a som pri tom prichytený.
Majú recht. Vždy som bol na baby a časom sa situácia vylepšuje o to, že viem ako na ne, alebo si to aspoň myslím. Skóre hovorí skôr v môj prospech. V podstate je to jednoduché a pokiaľ nie som vyslovený blbec, tak to vyjde. Uloviť sa dá vlastne všetko. Od výstavnej brunetky po pohlavnú chorobu. Stačí si správne vybrať. Ale zase povedzme si na rovinu, kto by dnes už šiel s cudzou babou bez gumy? Jedine tak Grga si to dovolí napísať. Inak ani pároček omočiť.
Páčia sa mi baby, ktoré uvažujú pragmaticky a nosia si so sebou prezervatív vlastný. Najlepšie nie po záručnej dobe, že? Pokiaľ s tým kalkuluje, že by aj áno, tak nič neponecháva na náhodu. Určite ma neťahá k sebe domov a netúži po tom vidieť ma aj ďalšie ráno. Ako v tom vtipe, keď sa mám po súloži zmeniť na kartový stolík. Všetko len nie vzťah. Príjemný večer, dobré jedlo, bujará zábava a ráno pozdrav a možno žiadosť o telefónne číslo. Neodmietam, ale ani sa neponúkam. Na druhej strane je príjemné mať v telefóne babuľu, ktorej brnknem keď mám čas a je ochotná so mnou skočiť na kávu, alebo niečo sladké. Bez prísľubu pretrvávajúceho vzťahu, bez vlastníckych nárokov, bez výčitiek. Keď mám čas a chuť a keď má čas a chuť ona.

Tak se ti mi udělalo nějak smutno..

Sedela si smutná a tak strasne si chcela byť inde. Inde ako tam, kde si mala byť. A tak Ti ani nevadilo, že ten čo Ťa drží okolo pliec je na mraky a ráno si nebude pamätať nielen Tvoje meno, ale ani mesto, kde Ťa stretol. Ďalší deň ho čakala ďalšia destinácia. Hľadal zábavu na ten dnešný večer a prd mu nezáležalo na kvalite. Keby nebolo Teba, ulovil by nejakú inú, alebo sa o to aspoň pokúsil. Nebol ani pekný, ani bohatý a ani zábavný. Len bol. A ty so svojou vznešenosťou a krásou si bola nepochopiteľne vdačná aj za jeho pozornosť. Sedela si a občas si sa snažila usmiať a nešlo Ti to. Možno preto, že si mu celkom nerozumela, možno preto, že mu v jeho stave ani rozumieť už veľmi nešlo. Sedela si pri ňom až do neskorého rána a trpela jeho dotyky a trapné chabé pokusy o svetácke maniere.
Možno to je celé tým, že máš šestnásť a možno trochu tým, že si naozaj mala zlý deň, ale aj tak bol na Teba smutný pohľad.

Stretol som Ťa včera. Viac smutnú ako veselú. Chýbali Ti tvoje ohníčky v očiach a bolo mi smutno spolu s Tebou. Nič na tom nezmenilo ani to, že som sa snažil dostať Ťa do inej nálady. Bilancovala si svoj život a mala si pocit, že to nie je to čo si chcela. Pôvodne si chcela doštudovať to čo Ťa bavilo, potom chvíľu robiť kariéru, vydať sa, mať svoje deti. Potom prišiel do cesty on. Škola zrazu z viacerých dôvodov nebola podstatná. Práca nebola nutnosť. Bavila Ťa, ale nie za každú cenu. Veď život s ním je super. Len občas Ťa napadá, že si možno zle v kritických chvíľach zvolila priority. Že byť nedoštudovaná nezamestnaná nematka nemanželka nie je to, čo si si vysnívala. Dnes som v TV videl Sliding Doors a okrem toho, že mi hlavná hrdinka úsmevom a zjavom pripomínala Teba, často som tam videl nás dvoch. A nie vždy v hlavných rolách. Skôr ako postavičky, čo sa z pozadia pozerajú ako sa život okolo nich niekde rúti. Vždy si si mohla chlapov vyberať a to sa nezmenilo ani teraz. Len Ty už nechceš. Už si si vybrala. A nám ostatným je z toho smutno. Dali by sme za Teba aj poslednú košeľu a nechali si vybiť aj posledný zub. Starý zákon kapitalizmu ale nepustí. Je ponuka, nie je odbyt. Pozeráme do limuzíny, ktorou nám odchádzaš a nevieme, či sa ešte niekedy vrátiš. Či to ešte niekedy budeš zase ty. Kývame a vieme, že spolu s Tebou odchádza kúsok nás. Kúsok, ktorý sme Ti radi nechali a ktorý môžeš použiť vždy, keď budeš mať pocit, že to potrebuješ. Ako v rozprávkach, keď stačilo pomyslieť a tri krát vysloviť meno a zjavil sa kúzelný deduško, tak teraz stačí zdvihnúť telefón a kúsok u Teba sa spojí so zvyškom v nás.

Nic není zapomenuto, nikdy není nic zapomenuto ...

Kde sa láme vzájomná príťažlivosť a z obyčajného vzťahu sa stane ten vážny? Koľko je potrebné byť s niekým, kým začneme myslieť rovnako? Kedy nás začnú napadať rovnaké veci v rovnakých chvíľach a keď začíname vedieť na čo ten druhý myslí, aj keď nám to nemusí povedať? Čo spôsobí, že práve tento vzťah to získa a ten minulý to nemal? Prečo nás niekedy okúzlenie opustí a predsa sme stále spolu a inokedy zase okúzlenie pretrvá aj keď nás už opustil ten druhý? Dokedy myslíme, že úprimnosť vzťahu pomôže a kedy si vlastné súkromie začíname chrániť, práve aby sme vzťahu neublížili? Prečo bývalé lásky stále porovnávame s tými súčasnými? Čo nás núti nechávať si staré fotky, aj keď pohľad na ne bolí? Prečo čas zahladí to zlé a spomienky ostávajú zvyčajne príjemné? Prečo sú niekedy rozchody bolestné a inokedy ich vnímame ako oslobodenie? Prečo dokážeme robiť sex, aj keď toho druhého už neľúbime? Čo vnáša medzi nás to semienko neistoty? Začínali by sme vzťahy, keby sme vedeli ako dopadnú? Koľko je vec náhody a koľko vnášame do vzťahu vlastných omylov zodpovedných za stroskotanie? Sú spoločné zájmy a spoloční priatelia viac na osoh, alebo skôr na škodu?

Still more questions than answers.

Milovali sme sa na balkóne. Nie len robili sex ako veľa krát predtým. Keď bolo po všetkom, tak si vstala, stále na tvári ten svoj úsmev, ktorým si končila každé číslo. A s tým usmevom na tvári si mi povedala, že to bolo na rozlúčku. Potom si sa obliekla, dala posledný bozk a odišla si. Odvtedy sa mi 10 rokov úspešne vyhýbaš. Nereaguješ na pozvania na obed, pri náhodných stretnutiach ledva odpovieš na pozdrav a vidím na Tebe, že by si najradšej bola úplne inde. A mne nevadí to, že si odišla, ale to, že neviem prečo. Ostalo to nevypovedané a za dlhých zimných večerov ma to stále hryzie. Nechcem Teba, nechcem ďalší sex, nechcem lásku ani oddanosť. Chcem vysvetlenie a nemám gule sa spýtať priamo. Tak, aby si nemohla klučkovať.
Ostal po Tebe kopec fotiek, veci zahrabané na spodku skrine a kvet čo si kúpila a ktorý po Tvojom odchode začal chradnúť. Tvrdohlavo ako buldog som sa vtedy oň staral aby to zase rozchodil a keď bol znovu zelený, tak mi to neprinieslo žiadne uspokojenie. Stále s Tebou porovnávam každú ďalšiu a zisťujem, že rozchod bol len otázkou času a že by nám to nefungovalo. Možno Ty si to vtedy vedela jasne a to bol aj nevyslovený dôvod, lenže ja som chlap. Mne náznaky nestačia a potrebujem jasnú odpoveď.

Auto v servise a pre mňa nutnosť ísť busom. Možno ani nie tak nutnosť, ako jeden z dôvodov zase skúsiť po dlhej dobe aké to je. Navyše začal školský rok a viem dobre, že sa v tom autobuse vozia voňavé cicušky z ekonomickej a zdravotnej, takže primárnym dôvodom by som nazval svoju chuť popásť si oči. Bolo na čo pozerať a bolo aj čo počúvať, keď sa niekto nehanbí načúvať cudziemu rozhovoru. A mne to trapné nie je. Keď sa rozprávam v autobuse, je to niečo podobné ako pohľadnica. Každý, kto ide okolo si ju môže pozrieť, takže nič súkromné tam nenapíšem, alebo len vo veľkom náznaku. Iba ak by som bol extrémny debil.
Obaja stáli nado mnou. Mladý navoňaný frajer v motorkovej bunde bez motorky a cicuška s holým a až nepríjemne plochým bruchom. Vek bližšie neidentifikovateľný, ale odhadom medzi 15 a 19, ale skôr tých 15, aspoň podľa intelektuálnej úrovne diskusie. Za prvé som mladého muža nechápal. Buď bol mierne natvrdlý, mierne teplý, alebo nemal kde, ale keby na mňa nejaká cicuška strúhala podobné pohľady a narážky, tak viem v ktorej posteli strávi nabližšiu noc, alebo aspoň tú časť večera, kým pojde domov ku svojim živiteľom. On to nechával bez reakcie. Keď prebrali, kto má kde piercing a kde si ho ide dať už zajtra a k tomu akú kerku odkiaľ až po bradavku, tak prešli k zlatému klincu rozhovoru a tou boli východné náboženstvá a ich zaujatie nimi. Ona sa chystala chodiť na jogu a kúpila si už knihu o astrálnom tele a opúštaní hmotnej schránky a on inú publikáciu o levitácii. Knihy si samozrejme so sebou nedoniesli, ale stále som mal nutkavý pocit, že v názve museli mať niečo v štýle "How to ... in 30 days". On už-už skoro levitoval a mal triašku, ktorá podľa múdrej knihy je posledným štádium predtým, ako sa vznesie a ona bola tesne pred opustením svojho hmotného tela, ale na poslednú chvíľu si to rozmyslela, lebo by sa jej mohlo stať, že by sa do svojej mizernej telesnej škrupinky už možno nevedela vrátiť. Vlastne žiadne tažké roky hustej meditácie k tomu netreba, len správnu literatúru a to len tí šibnutí mnísi niekde z hôr okolo toho robia vedu.
Cesta našťastie skončila skôr ako som za začal nahlas rehotať a najlepšia na nej bola nakoniec veta z titulku vyslovená sexi hlasom spomínanou cicou, keď sa už na toho truľka snažila zapôsobiť z posledných síl.
Nechytil sa.

Stretol som Ťa včera v meste. Akurát si bola o desať rokov mladšia. Kráčala si oproti mne rovnako krásna ako vtedy a mňa až myklo. Čas sa zastavil a mne sa pred očami previnul film. Ako som Ťa chcel, ale nie tak úplne naozaj. Len ako zaujímavú hračku, ktorá prinášala potešenie a s ktorou sa dal krátiť čas. Nevedel som vtedy čo presne chcem a tak som skúšal čo všetko dokážem mať. A dokázal som mať úplne všetko, no aj tak ma to nedokázalo naplniť pocitom uspokojenia. Cítil som sa rozhodený a zvádzal som urputné boje na všetkých frontoch. Nič si nevravela, nenaliehala si, brala si ma takého ako som bol bez nemých výčitiek a náznakov vlastníctva.
Roky som to potom nechápal a keď som pochopil bolo už neskoro. Teraz je situácia vymenená. Ty si tá, ktorá ma chce, ale nie až tak úplne naozaj. Len ako zaujímavú hračku a ja zase viem, že chcem byť s Tebou aj aj za cenu, že sa o Teba mám deliť. A tiež nevyčítam, nevznášam vlastnícke nároky. Som vďačný za chvíle s Tebou a dnešné stretnutie s Tvojou dvojníčkou v mladšom vydaní ma v tom len utvrdilo. Žijeme v kruhu a priebežne sa k sebe vraciame. Akurát sa nestretávame v správnych fázach svojho života.
Takže už v tomto živote pykám za hriechy rannej mladosti.

Áno, drahí veriaci. Časy sa menia, niektoré folklórne zvyky ostávajú. Sťažoval sa mi známy, že mu zmluvu na pekných pár núl doniesol na podpis chalanisko v tričku a krátkych nohaviciach. Že majiteľ firmy. A že to nie je potom doveryhodný partner, lebo takí chodia v oblekoch a kravatách.
Zhodou okolností poznám aj druhú stranu. Naozaj chodí v kraťasoch a tričku a aby nebolo dosť, tak ešte aj v sandáloch bez ponožiek. Hlavne keď je leto a horúčavy. Aj tak je väčšinu dňa mimo firmu a naháňa robošov čo kopú kanály a podobné zverstvá. Robotu robí dobrú, zákazníci sa na neho nesťažujú a je šikovný. A on osobne si v obleku pripadá ako chuj.
Zatrieďovať niekoho vyslovene len podľa vzhľadu je neefektívne. Z dlhodobého pohľadu to prináša viac ako rozporuplné výsledky. Keď to vezmem od starých rozprávok, kde sa zo špinavého popolvára, či inej sociálne slabšej vrstvy nakoniec vykľuval princ, kráľ, alebo aspoň slušný človek až po opačný extrém v prípade manažérov a mediálne tváre nebankových fondov, ktorí práve boli vzorom správneho odievania a pritom ani zďaleka o nich nemožno hovoriť ako o poctivých ľudoch s ktorými bola radosť uzatvárať obchody.
Mne osobne tiež vadí, keď mi na jednanie dorazí týpek, ktorého košeľa práčku naposledy videla v minulom miléniu, cítim ho už spoza rohu a za nechtami vidím, že sa rád prple v záhradke a opravuje si sám svoje auto. Ale inak je mi to jedno. Keď by došiel aj v plavkách a bolo by to primerané počasiu. Čo mňa zaujíma je, či mi dodrží termíny, aké sú na neho referencie a ako sa s ním komunikuje. Ostatné sú nepodstatné podružnosti.
Známy síce chvíľu prevaľoval na jazyku moje argumenty o nebankových manažéroch, ale nezdal sa mi, že by som ho presvedčil. Pre neho kto nie je v obleku, tak je nepodstatná nula na začiatku čísla. Aj keby mu hneď spravil najlepší výkop na celom svete. Smutné.

Sedela v reštaurácii po boku toho svojho a usmievala sa na celý svet. Ona takých 25, on o jednu či skôr až dve generácie viac. Dávala celému svetu najavo ako sa má super. Sponzor na nej evidentne nešetril a aj on sám vyzeral spokojný. Upravená, exkluzívne vyzerajúca cica so všetkým čo k tomu patrí. Akurát v jednej chvíli sa jej v očiach mihol smútok. Keď pozerala na malé rozosmiate deti pri vedľajšom stole. Asi jej došlo, že nemôže mať všetko a niektoré veci vymenila za pohodlný život.
Stretávam ich skoro každý deň. Dievčatá a ženy, ktoré namiesto seberovných majú ako partnerov chlapov o dvadsať a viac rokov starších. Sú zabezpečené, pokiaľ chcú robiť, tak robia, ale evidentne to nie je pre ne nutnosť. Skôr fitko, manikúra, kaderník a kozmetička sú nutnosť. Vyzerať stále rovnako dobre, aby neboli vymenené za novší model. Sponzor dokonca zvyčajne má aj rodinu, ale už to nepovažuje za zväzok na celý život. Deti odrástli, manželka už nie je to čo bývala, chytil druhý dych a našiel si niekoho, komu môže imponovať. Spoločenským postavením, peniazmi, vplyvom. Krásne dovolenky, večere v spoločnosti, vyberané darčeky a drahé autá. Len na rodinu je pohľad už rozdielny. Jeden ju už má a druhý krát necíti potrebu. Druhá polka má toto ešte len pred sebou. Možno by aj chcela, ale na dvoch koňoch naraz sa nedá sedieť.
A hodiny pomaly bijú .........

Mám jednu známu. Má sladkých pätnásť a pretože nie som jej fotrík, tak si občas dovolí aj zaujímavejšie otázky. Za prvé vie, že to nebudem rozoberať s jej stvoriteľmi a za druhé, že jej poviem čo si myslím a nebudem do toho miešať príliš dospeláckej propagandy.
Ostatná otázka bol o tom, kedy má konečne dať tomu svojmu supermanovi. Nie otázka, či vôbec, ale kedy. Keby bola chlap, tak je to ľahké. Tam je správna odpoveď na podobnú otázku vopred jasná. Tak často ako sa len dá. Akurát žiadnej rozumnej babe toto pri triezvych zmysloch nedoporučím. Chlapi to majú jednoduchšie. Ak už nájdu samičku, ktorá sa chce páriť, treba to využiť. Pretože môžeme sa tváriť ako chceme, ale nie sme to my, kto určuje kedy a s kým, ale práve ženy. Žena si vyberá a na nás ostane sa ponúkať. Predvádzame svaly, ramená, intelekt a v neposlednom rade bezodnosť našej peňaženky a očakávame, že objekt túžby našich hormónov zareaguje. A nie sú toho ušetrení ani jedinci v trvalom vztahu, takže práve toto nemusíme závidieť.
Takže som sa na ňu pozrel a uvažoval. A škodoradostne som jej nakoniec povedal, čo si o tom naozaj myslím, aj keď som tým možno pokazil šance na skórovanie ostatným jedincom môjho druhu. Povedal som jej, že by do postele mala liezť len s niekým, komu dôveruje a na koho sa môže spoľahnúť, alebo dostatočne verí sebe, že to pre ňu nič neznamená a zvládne potenciálne následky sama. Všetko medzi tým je na hrane noža a môže sa jej to nečakane vrátiť. Je mrzutý pohľad na ženu, ktorá sa morí výčitkami, že dala niekomu, kto si to nezaslúžil, kto ju okašlal, alebo kto hneď potom vystrúhal ďalší zárez na pomyselnej pažbe a utekal sa hneď za horúca pochváliť kamarátom. Podobne ako je mrzutý pohľad na ženu, čo ma na krku zaveseného chmuľa, ktorého posledným dobrým skutkom bolo, že zasial semienko a teraz očakáva, že sa o neho niekto postará.
Žena má celú situáciu od počiatku v rukách a chcel by som, aby si práve toto pamätala.

Vôbec nie je dôležité či ma ľúbi. Ani to, či má so mnou trpezlivosť, ktorej zrovna pri mne treba nepočítane. Musí prehĺtať. Túto hlbokú myšlienku sa mi dnes cestou v aute snažil do hlavy naštepiť kolega, ktorý si akurát narazil novú cicušku. Z historického pohľadu viac ako polovica mojich vzťahov teda bola nedôležitá. Ťažko povedať, či je to skóre dobré, alebo zlé. Ja sa nesťažujem.
Ale iste, poteší ma keď prehltne, také to malé chlapské víťazstvo, ale že by som si tým zrovna nechal pokaziť dobrú a šťavnatú súlož to nie. Keď si už mám vybrať, tak nech to skončí radšej na bruchu, ako mám pozerať ako ju napína.
Což ma prívadza ešte na jednu myšlienku, keď sme ako starí harcovníci s Krpcom dávali rady pri káve jednému pokročilému začiatočníkovi. Na jeho otázku ako sa dopracovať k dobrej fajke sme mu svorne a skoro dvojhlasom odvetili, že čakanie častokrát nepomáha a treba sa ozvať a vyžiadať si. Na čo sa on na nás neveriacky pozrel pozrel, ako keby sme ho ťahali za fusakľu a len doplnil: "Tak to by som ja nemohol". Takže je kľudne možné, že čaká do dnes.

Komu niet rady...

Sedeli sme na pive, bežný nudný večer, akých je do roka nepočítane. Za sebou deň v práci a chuť na chvíľu vypnúť. On do seba lial už také šieste, k tomu nejaká cigaretka i takéto riekol.

"Furt nechápem, čo odo mňa tá moja stará chce. Ale prišiel som na to, že nesmiem robiť nič. Inak sa to vypomstí. Najskôr to začína nevinne, miláčik cukríček, prosím Ťa, urob toto, potom urob hento a už sa nenazdáš a makáš ako farebný. Najskôr sa to javí ako pomoc. Dobre, nebudem sviňa, pomôžem jej s domácimi prácami. Lenže ona zrazu zistí, že to stíhaš. Takže k pôvodnej jednej prosbe pripojí ďalšiu a neskôr sa už ani nepokúša poprosiť, ale rovno rozkazuje. Uvar, umy riad, povysávaj, umy okná, oper! A si v riti. A keď sa pokúsiš prestať, tak sa oduje a večer Ti nedá. A ani ráno."

Zadusil špak, pripálil si ďalšiu, múdro kýval hlavou a vyzeral, ako keby tomu naozaj aj veril.