Cestou tam a zase späť

Sedela si smutná a tak strasne si chcela byť inde. Inde ako tam, kde si mala byť. A tak Ti ani nevadilo, že ten čo Ťa drží okolo pliec je na mraky a ráno si nebude pamätať nielen Tvoje meno, ale ani mesto, kde Ťa stretol. Ďalší deň ho čakala ďalšia destinácia. Hľadal zábavu na ten dnešný večer a prd mu nezáležalo na kvalite. Keby nebolo Teba, ulovil by nejakú inú, alebo sa o to aspoň pokúsil. Nebol ani pekný, ani bohatý a ani zábavný. Len bol. A ty so svojou vznešenosťou a krásou si bola nepochopiteľne vdačná aj za jeho pozornosť. Sedela si a občas si sa snažila usmiať a nešlo Ti to. Možno preto, že si mu celkom nerozumela, možno preto, že mu v jeho stave ani rozumieť už veľmi nešlo. Sedela si pri ňom až do neskorého rána a trpela jeho dotyky a trapné chabé pokusy o svetácke maniere.
Možno to je celé tým, že máš šestnásť a možno trochu tým, že si naozaj mala zlý deň, ale aj tak bol na Teba smutný pohľad.