Cestou tam a zase späť

Investovať ide rôznym spôsobom. V prvom rade som investoval svoj čas a šiel som sa na pár dní regenerovať do svetoznámej a mne srdcu milej metropoly. V druhom rade som investoval peniaze. Pôvodne som ich chcel použiť na posedenie s jednou kráskou, ale nedvíhala mi telefón. Tak som sa hodiny bezcieľne túlal starým mestom, nasával vôňu čerstvého pečiva a čínskych čajovní a vymetal som antikvariáty. Nakoniec sa moja zbierka rozrástla o nezvyklé kúsky a aj moje majetnícke ego bolo ukojené.
Čo ma priebežne prekvapovalo, boli černosi v pozícii nadháňačov do podnikov. Vidieť černocha v tejto krajine nie je až také bežné. Nie sú rarita, ale nie sú ani domáci. Napriek tomu snáď každý kabaret, night show a aj reštaurácie ich mali najatých, aby v kontrastnej kombinácii bieleho odevu a čiernej pokožky lákali ľudí k návšteve, utrateniu hotovosti a aj zdravého rozumu. Väčšinou som s nimi prehodil slovko-dve, ale inak zbytočne cerili svoje zuby. O tom, čo budem robiť večer už som mal jasnú predstavu. Ostávalo len upresniť si spoločnosť.
Večer som už vopred prijal pozvanie na súkromnú párty. Trochu bowlingu, trochu párty drinkov, rozmanitá a zábavná spoločnosť a odchod plánovaný neskoro v noci pomalým krokom k maličkému penziónu zašitému medzi stromami. Bowling nerobil problémy, priebežne som si hádzal svojich 210, drinky chladili a osviežovali a prítomné dámy sa lákavo usmievali. Marjon mi od prvej chvíle strašne pripomínala prvú lásku môjho života. Staršiu o pár rokov a s iným materinským jazykom, ale rovnakým úsmevom a svetielkami v očiach. Hodiny sa pomaly míňali a ja som o nej vedel čoraz viac a ona stále viac o mne. Smiali sme sa rovnakým vtipom a ku koncu večera sme vyzerali ako stará, zohratá dvojica. Hodiny odbili druhú, priestor sa vyprázdňoval a pohľad do jej očí bol neskutočne omamný. Zdvihol som sa, hodil pohľad na Marjon, ona dopila svoje Frisco a šli sme. Naozaj pomalým krokom, konverzujúc, ukrajujúc metre do môjho dočasného súkromia. Bez zbytočných rečí a bez zbytočných otázok. Na izbe sme si hodili sprchu a smiali sme sa ešte dlho potom, ako sme zaľahli. Ani som si nevšimol, kedy zaspala, akurát som preberal neštandardný palubný personál Buddha Air, keď som zistil, že odfukuje až príliš pravidelne. Prikryl som ju poriadne dekou, šuchol som sa k nej a za chvíľu sme odfukovali obaja. Ráno prišlo pre nás pekne neskoro, dali sme si kontinentálne raňajky a ja som získal ďalšie číslo do telefónneho zoznamu.
Veľmi rád naň zavolám...