Cestou tam a zase späť

Ráno si sa mi ozvala, či Ťa môžem hodiť do roboty. Mám to predsa cestou. V aute vysvitlo, že nešlo ani tak o odvezenie, ako porozprávanie, či ešte lepšie povedané o vyžalovanie sa. Stále hľadáš ideálneho muža a postupne miestami aj zľavuješ z nárokov. Možno by už aj stačilo, aby s Tebou vydržal, mal Ťa trochu rád a nebol ďaleko cez pol sveta. Skúšaš skoro všetkých naokolo metódou náhodného výberu a občas aj skúšobnej noci a o to ťažšie máš potom rána, keď nezvládaš pohľad do zrkadla. Nezvládaš sama seba a nenávidíš sa za alkoholové večery a nasledujúce triezve rána. S nadsázkou povedané som možno posledný, ktorého si nepretiahla, a ktorý nepretiahol Teba aj keď mohol. Mohol som a nechcel som. Myslím, že by si to potom nezvládla a že by si prestala so mnou komunikovať. Kašlem na taký sex, ktorý mi vezme priateľku. Hľadáš a nenachádzaš. Nechceš byť úspešnou mladou, dynamickou, samostatnou a práve tak opustenou ženou. Chceš vedľa seba niekoho stabilného, ktorý tam bude aj zajtra a ktorého môžeš zobrať na chatu s kamošmi a nevysvetľovať im trapne kam sa podel ten čo bol minule. Chceš vzťah dlhší ako 2 mesiace, ale niekde sa deje chyba. Niekde robíš chybu? Tou zúfalou snahou nebyť sama? Nepočúvaš dobré rady prehodené medzi rečou, tak ako nepočúvaš tie hovorené nástojčivo medzi 4 očami. Už sa nechodíš ani vyplakať po ďalšom sklamaní. Obdobia odtrhnutého vláčika sa striedajú v nepravidelných intervaloch s obdobiami jasnej depresie, alebo s optimizmom nového vzťahu, keď je zase na obzore niekto úžasný, plný pochopenia a Tvoje nadšenie nemá hraníc. Potom ide ďalší pád, ďalšia depresia a už sa strániš aj priateľov. Aj keď práve tí sa o Teba starajú najviac. Zaujímajú sa ako Ti je, čo je s Tebou a ozývajú sa aj keď nič nechcú. Len preto, aby si vedela, že ich máš. Stále sme tu pre Teba.