Cestou tam a zase späť

Vždy keď si hodím do seba pár poldeci pocítim miestami až nezvládnuteľné nutkanie zdvihnúť telefón a zavolať láskam svojim, že ich ľúbim. Všetky zaradom. Jediné, čo ma drží ako tak na reťazi je pocit, že v pokročilej nočnej hodine by nemuseli zdieľať moje nadšenie a ich partneri by tiež nemuseli byť nadšení náhlym prebudením. Ani sa im nečudujem. Tiež by som bol neurotický, keby som počul nejakého ožrana v noci hulákať do telefónu podobné výlevy. Pán boh zaplať za tie dary a možnosť odoslať SMS. Ego ostane ukojené, nutkanie dostane čo svoje a ráno mám navyše možnosť skontrolovať čo, komu a kedy som písal. Neviem kde sa to vo mne nabralo a ani prečo. Je to vo mne, poznám to a naučil som sa s tým žiť. Niekto je agresívny, niekto prehnane spoločenský, ja prítulný a zaláskovaný. Až sa čudujem, že ma zatiaľ nik nechcel inzultovať. Ani v aktuálnom okamžiku, ani dodatočne. Ten debil, čo mi bol nakládol po hube to robil z iných dôvodov.
Navyše zisťujem, že v tom nie som sám. Takmer na každej párty stretnem nejakého zúfalca, čo huhlá do telefónu vyznania a potom okolitej spoločnosti rozpáva o osudovej žene svojho života. Aspoň v tomto som výnimka. Osudových žien mám na rozdávanie a každá ovplyvnila a ovplyvňuje moju existenciu iným spôsobom. Navyše neodchádzajú. Len sa dopĺňajú a podľa aktuálnej situácie menia. Dokonca o sebe vedia a tolerujú sa. A naozaj ich všetky ľúbim.

No more words.

Učivo dejepisu základnej školy. Dokonca aj neskôr narodení sa s tým určite stretli. Akurát za mojich čias jeho vysvetľovanie malo ešte aj politicko demagogický nádych. Pamätám si ako nám súdružka učiteľka s plameňom v očiach vysvetľovala ukrutnú triednu nespravodlivosť, keď úbohý poddaný musel desať percent svojej úrody odniesť biskupovi a vlastne nič za to nedostal. Biskup len bohatol a celá cirkev takto vlastne získavala bez práce časť produkovanej hodnoty, ktorú v pote tvárí museli vykorisťovaní tvoriť.
Vždy si na to spomeniem, keď vidím svoje daňové priznanie. Ako rád by som platil biskupovi len ten desiatok. By som mu ho s potešením aj osobne odniesol a zvládol by som možno aj nejakú radu si vystáť v rámci možností. Bolo by to fajn vedieť, že len desať percent mojich peňazí ide niekde, kde mám minimálnu šancu kontrolovať ich tok a kde nemôžem nijako priamo určovať ich použitie.

Z tohoto aspektu vyzerajú slová starého otca, ktorý tvrdil, že za jeho mladých čias bolo všetko lepšie vyslovene logicky.

Použitý tovar. Toto slovo som počul ako definíciu rozvedenej ženy. Sedeli sme pri stole traja a riešili sme otázky života, vesmíru a vôbec. Túto definíciu preniesol najmladší z nás. Za sebou tak jeden a pol vzťahu aj s cestou, čo ho síce neospravedlňuje, ale mnohé vysvetľuje. V rámci ďalšej diskusie sme si potom mohli vypočuť aj zbierku argumentov podporujúcich jeho teóriu. No nemohol som súhlasiť ani s jedným. Ani s tým, že je to dôkaz toho, že je tá žena hlúpa, lebo si zobrala niekoho s kým nevedela žiť, ani s tým, že si posrala život a takú predsa nemôžem chcieť a neobstál ani tromf z jeho pohľadu najväčší a to ten, že pokiaľ žije manžel, tak si ju nemôže vziať v kostole a on veru nejakému trtkovu na úrade, ktorý bude o pol roka v base za spreneveru, prisahať nebude. Leitmotiv jeho posolstva ma minul. Možno preto, že poznám rozvedené ženy, ktoré sa rozviedli, pretože ten ich sa ukázal po čase ako kus debila a neboli ochotné si nechať ním kaziť život. Radšej sa rozhodli žiť samé a občas aj samé vychovávať svoje deti. Možno aj preto, že poznám rozvedené, ktoré by som si za určitých okolností vedel predstaviť vedľa seba. Naše protiargumenty ako keby narážali na gumenú stenu a padali nepochopené a nevypočuté na zem. Ani ten z nášho pohľadu ekvivalent jeho najťažšej zbrane. Že prisahá Bohu a nie kňazovi, ktorý možno bude o pár rokov ošahávať jeho syna. Použili sme tú istú generalizáciu ako on. Nepochopil.

Mýliť sa je ľudské ale odpúšťať božské.

Modelová situácia: Ste ženatý chlap, máte milenku, dohovárate si čo, kde, kedy, kto, s kým, ako a kam, samozrejme všetko mailom, pretože "Pozor nepřítel naslouchá". Okrem tejto drobnej charakterovej vady (z pohľadu niektorých útlocitnejších jedincov) máte ešte jednu vážnejšiu vadu. Ste pedantný debil. Pedantný preto, že si všetku svoju komunikáciu odkladáte, debil preto, že to robíte aj s mailami od milenky a to na pracovnom počítači. Aby bola zábava dokonaná, tak si ich spolu s ostatnými dokumentami nechávate archivovať na centrálu. (To ale v tomto príklade nehrá žiadnu rolu)
Modelová situácia číslo dva: Ste na služobnej ceste, žiadny mobilný internet po ruke a zabudli ste si pozrieť dôležitý dokument. Zavoláte do firmy, poprosíte kolegyňu, aby hodila očkom na váš počítač, dokument v pošte našla a zavolala vám naspäť reálie o ktoré máte záujem.

Na scénu prichádza s fanfárami finále: Za optimálnych okolností cica prelezie poštu, nájde čo treba, zavolá naspäť a ide sa venovať tomu od čoho ste ju so šomraním na mizerný svet a neschopného kolegu vytrhli. V horšom prípade ste si zamiesili na kufre pred dverami bytu. Najskôr omylom narazí na zaujímavý mail, potom zhodou okolností je priateľka s vašou zákonitou, začne ju to zaujímať, nájde ďalšie pikantnosti včetne vtipnej hlášky o tom, že krámy sa nedostavili, kolieska do seba zapadnú a teplý bonz vašej žene dielo skazy dokoná.

Zbytočné je vysvetľovať, lebo toto nevykecáš. Zbytočné je zapierať, lebo si debil a dôkazy si dodal sám. Aj na deklamovanú ľútosť je neskoro. Tak trp.

A conclusion pre nechápavých ? V prvom rade mysli ....

Pokľudný víkend kdesi v horách na Orave v zašitej chate na konci malej osady. Hovorme tomu stretnutiu rôznych ľudí napríklad teambuilding. Videli sme sa prvý krát. Päť chlapov a presne zodpovedajúci počet žien, približne v rovnakom veku (kto by sa už v našom veku nad týmto zamýšľal a do detailov počítal). Žiadna prvoplánovitá swingers párty, aj keď sme sem všetci prišli z vlastnej vôle, predsa len šlo skôr o prácu ako o dovolenkový pobyt.

Úvodné predstavenie, mená, väzby, začlenenie. Kto sme a prečo sme tu, ako nám hovorila mama, keď sme mali štrnásť a či nás priatelia naozaj poznajú. Nepoznajú, ale to je ich problém. Keď to teraz tak po sebe čítam, tak to vyzerá ako slušné vymývanie mozgu, ale naozaj len vyzerá. Žiadny MLM ani náhodou nešiel okolo. Ale inô som chcel.

Desať ľudí, približne rovnakého sociálneho statusu. Podobná úroveň vzdelania, porovnateľné pracovné zaradenie a polovica zadaných, polovica singles. Dobehlo ma to až pri dodatočnom ukladaní informácií. Singles boli chlapi a status zadaných deklarovali ženy. Či už aj formálne svadbou, alebo aspoň dlhodobým vzťahom. Čiže klasický "hon na líšku".

Zisťujem, že je naozaj ľahko strúhať pár chvíľ toho dobrého, toho chápavého, toho pozorného. Viem, že to strúham dnes a zajtra pojdeš domov. Je tak ľahké na pár hodín tromfnúť toho Tvojho. Hlavne ak Ty sama chceš. Len občas o tom uvažuješ a snažíš sa v tom nájsť logiku, ktorá možno ani neexistuje. Akurát predstava, že raz budem doma sedieť ja a čakať na Teba a nejaký čurák bude práve ten chápavý, pozorný a po ruke je akási deprimujúca.