Cestou tam a zase späť

Použitý tovar. Toto slovo som počul ako definíciu rozvedenej ženy. Sedeli sme pri stole traja a riešili sme otázky života, vesmíru a vôbec. Túto definíciu preniesol najmladší z nás. Za sebou tak jeden a pol vzťahu aj s cestou, čo ho síce neospravedlňuje, ale mnohé vysvetľuje. V rámci ďalšej diskusie sme si potom mohli vypočuť aj zbierku argumentov podporujúcich jeho teóriu. No nemohol som súhlasiť ani s jedným. Ani s tým, že je to dôkaz toho, že je tá žena hlúpa, lebo si zobrala niekoho s kým nevedela žiť, ani s tým, že si posrala život a takú predsa nemôžem chcieť a neobstál ani tromf z jeho pohľadu najväčší a to ten, že pokiaľ žije manžel, tak si ju nemôže vziať v kostole a on veru nejakému trtkovu na úrade, ktorý bude o pol roka v base za spreneveru, prisahať nebude. Leitmotiv jeho posolstva ma minul. Možno preto, že poznám rozvedené ženy, ktoré sa rozviedli, pretože ten ich sa ukázal po čase ako kus debila a neboli ochotné si nechať ním kaziť život. Radšej sa rozhodli žiť samé a občas aj samé vychovávať svoje deti. Možno aj preto, že poznám rozvedené, ktoré by som si za určitých okolností vedel predstaviť vedľa seba. Naše protiargumenty ako keby narážali na gumenú stenu a padali nepochopené a nevypočuté na zem. Ani ten z nášho pohľadu ekvivalent jeho najťažšej zbrane. Že prisahá Bohu a nie kňazovi, ktorý možno bude o pár rokov ošahávať jeho syna. Použili sme tú istú generalizáciu ako on. Nepochopil.

Mýliť sa je ľudské ale odpúšťať božské.