Cestou tam a zase späť

Recept veľmi jednoduchý a až prekvapivo účinný aj keď tak trochu zákerný. Vyskúšal som si ho sám pár krát aj z pohľadu zamestnanca, takže zázitky sú z prvej ruky.
Je to vlastne jednoduché. Čo zamestnanca ruší pri práci, alebo čo ho ťahá mimo kanceláriu treba eliminovať. Najjednoduchšie je poslať ho na sluzobnú cestu. K tomu už len pár ďalších simple pravidiel.
Zásadne samého a niekde, kde už síce bol, ale nepáčilo sa mu. Malé mestečko tiež pomáha. Ďalej je veľmi výhodné ak všetci domáci hovoria nejakým nepochopiteľným jazykom. Portugalčina,arabské dialekty,fínština, či v krajnom prípade maďarčina a rumunčina a s angličtinou alebo nemčinou sa stretne len v práci. Hotel, penzión by mal byť hneď vedľa officu a mal by byť striedmo zariadený. A práca odsúdeného by mala byť nezávislá na čase a smennosti.
Prvých pár dní sa odsúdený snaží zistiť, čím by si tak chvíľky mohol spríjemniť. Pozrie nejaké pamätihodnosti, potúla sa po okolí a zistí, že najlepšie mu je aj tak v práci. Spolupracovníci mu rozumejú a nepozerajú na neho ako na prišelca z marsu, cíti výhodu znalosti prostredia. Do kina význam nemá ísť, lebo tým podivným jazykom zatiaľ nevládne, žúrovať po nociach so štetkami to tiež nechutí do nekonečna a predražuje sa to a sedieť sám niekde na pive je nuda. Tak ostane sedieť nakoniec v práci a ako vedľajší efekt bude pracovať, aj keď sa to zdá neuveriteľné.
Je kopec krajín, kde dokážete nájsť firmu, ktorá zmýšľa podobne a budete si navzájom vymienať zamestnancov na pracovné pobyty. Alebo si založte pobočku, najmite jednu dvojjazyčnú sekretárku a zvoľte si štát, kde vás to nebude vychádzať až tak draho. Nie je to až také zložité, akurát zamestnanci vás po nejakej dobe prekľajú do siedmeho kolena. Ale pozrime sa na to pragmaticky. V práci nie sme na to, aby sme si robili z kolegov a podriadených priateľov, ale preto, aby sme produkovali zisk. Tak nech makajú.