Cestou tam a zase späť

Áno, drahí veriaci. Časy sa menia, niektoré folklórne zvyky ostávajú. Sťažoval sa mi známy, že mu zmluvu na pekných pár núl doniesol na podpis chalanisko v tričku a krátkych nohaviciach. Že majiteľ firmy. A že to nie je potom doveryhodný partner, lebo takí chodia v oblekoch a kravatách.
Zhodou okolností poznám aj druhú stranu. Naozaj chodí v kraťasoch a tričku a aby nebolo dosť, tak ešte aj v sandáloch bez ponožiek. Hlavne keď je leto a horúčavy. Aj tak je väčšinu dňa mimo firmu a naháňa robošov čo kopú kanály a podobné zverstvá. Robotu robí dobrú, zákazníci sa na neho nesťažujú a je šikovný. A on osobne si v obleku pripadá ako chuj.
Zatrieďovať niekoho vyslovene len podľa vzhľadu je neefektívne. Z dlhodobého pohľadu to prináša viac ako rozporuplné výsledky. Keď to vezmem od starých rozprávok, kde sa zo špinavého popolvára, či inej sociálne slabšej vrstvy nakoniec vykľuval princ, kráľ, alebo aspoň slušný človek až po opačný extrém v prípade manažérov a mediálne tváre nebankových fondov, ktorí práve boli vzorom správneho odievania a pritom ani zďaleka o nich nemožno hovoriť ako o poctivých ľudoch s ktorými bola radosť uzatvárať obchody.
Mne osobne tiež vadí, keď mi na jednanie dorazí týpek, ktorého košeľa práčku naposledy videla v minulom miléniu, cítim ho už spoza rohu a za nechtami vidím, že sa rád prple v záhradke a opravuje si sám svoje auto. Ale inak je mi to jedno. Keď by došiel aj v plavkách a bolo by to primerané počasiu. Čo mňa zaujíma je, či mi dodrží termíny, aké sú na neho referencie a ako sa s ním komunikuje. Ostatné sú nepodstatné podružnosti.
Známy síce chvíľu prevaľoval na jazyku moje argumenty o nebankových manažéroch, ale nezdal sa mi, že by som ho presvedčil. Pre neho kto nie je v obleku, tak je nepodstatná nula na začiatku čísla. Aj keby mu hneď spravil najlepší výkop na celom svete. Smutné.