Cestou tam a zase späť

Sedeli sme na pive, bežný nudný večer, akých je do roka nepočítane. Za sebou deň v práci a chuť na chvíľu vypnúť. On do seba lial už také šieste, k tomu nejaká cigaretka i takéto riekol.

"Furt nechápem, čo odo mňa tá moja stará chce. Ale prišiel som na to, že nesmiem robiť nič. Inak sa to vypomstí. Najskôr to začína nevinne, miláčik cukríček, prosím Ťa, urob toto, potom urob hento a už sa nenazdáš a makáš ako farebný. Najskôr sa to javí ako pomoc. Dobre, nebudem sviňa, pomôžem jej s domácimi prácami. Lenže ona zrazu zistí, že to stíhaš. Takže k pôvodnej jednej prosbe pripojí ďalšiu a neskôr sa už ani nepokúša poprosiť, ale rovno rozkazuje. Uvar, umy riad, povysávaj, umy okná, oper! A si v riti. A keď sa pokúsiš prestať, tak sa oduje a večer Ti nedá. A ani ráno."

Zadusil špak, pripálil si ďalšiu, múdro kýval hlavou a vyzeral, ako keby tomu naozaj aj veril.