Cestou tam a zase späť

Vôbec nie je dôležité či ma ľúbi. Ani to, či má so mnou trpezlivosť, ktorej zrovna pri mne treba nepočítane. Musí prehĺtať. Túto hlbokú myšlienku sa mi dnes cestou v aute snažil do hlavy naštepiť kolega, ktorý si akurát narazil novú cicušku. Z historického pohľadu viac ako polovica mojich vzťahov teda bola nedôležitá. Ťažko povedať, či je to skóre dobré, alebo zlé. Ja sa nesťažujem.
Ale iste, poteší ma keď prehltne, také to malé chlapské víťazstvo, ale že by som si tým zrovna nechal pokaziť dobrú a šťavnatú súlož to nie. Keď si už mám vybrať, tak nech to skončí radšej na bruchu, ako mám pozerať ako ju napína.
Což ma prívadza ešte na jednu myšlienku, keď sme ako starí harcovníci s Krpcom dávali rady pri káve jednému pokročilému začiatočníkovi. Na jeho otázku ako sa dopracovať k dobrej fajke sme mu svorne a skoro dvojhlasom odvetili, že čakanie častokrát nepomáha a treba sa ozvať a vyžiadať si. Na čo sa on na nás neveriacky pozrel pozrel, ako keby sme ho ťahali za fusakľu a len doplnil: "Tak to by som ja nemohol". Takže je kľudne možné, že čaká do dnes.

Komu niet rady...