Cestou tam a zase späť

Po dlhej dobe ma zase raz prepadla neistota. Hráš sa so mnou, naťahuješ ma, zahmlievaš. A cítim sa zmätený. Tak nejednoznačné signály si nepamätám už dávno. Občas vyzývavo pozeráš do mojich očí, občas odmerane opätuješ pohľad. Pozývaš ma na kávu a potom si úmyselne odsadneš a pasívne skoro až útrpne čakáš kým dopijeme. Sexy sa oblečieš, keď ideme niekam spolu a potom celou cestou rozprávaš ako Ti chýba ten Tvoj, čo je ďaleko. Vieš, že na Tebe idem nechať oči a vyhľadávaš to. Na druhej strane ani v náznaku nedáš najavo, že Ťa to teší.
Celé toto je na draka. V inej situácii a s inou osobou by som sa už dávno opýtal. Čo tým sleduješ a kam smerujeme. Možno neopýtal, ale ruku vztiahol. Pri Tebe mám kolená roztrasené ako keď mi bolo šestnásť a viem, že nepoviem nič, čím by som mohol narušiť tú krehkú rovnováhu medzi nami.

Toto ale nikde nevedie.