Menej
pred 3 mesiacmi
Príspevky
Pamätám si ten výrok ešte z vysokej školy: Spokojný človek nevytvorí nikdy nič veľké. Musíme trpieť.
Nesúhlasil som vtedy s tebou. Mal som pocit, že zbytočne zveličuješ a svoje dobré a plodné tvorivé obdobie sa snažíš posúvať do roviny mystiky. Šlo Ti to vtedy a naozaj najlepšie veci si napísal po rozchodoch a sklamaniach. Keď si zo seba dostával von všetky zlé veci. Tie básne mali dušu a aj hudobné texty, ktoré sme hrávali a ktoré si dosiaľ niekedy brnkám na klavíri pretrvali. Vždy keď to niekomu hrám, tak nechce veriť, že si bol a aj ostal len amatér.
Pozerám sa po blogoch okolo seba. Môžem kliknúť na hociktorý, ktoré pravidelne čítam a myslím, že rovno aj na všetky blogy mojich pravidelných návštevníkov. Píšete veci, ktorým rozumiem, ktoré poznám a ktoré sa ma dotýkajú niekedy viac ako sa zdá. A tie najlepšie posty sú tie smutné. Tie o bolesti a o trápení. O rozchodoch a sklamaniach. O hľadaní samého seba.
Prečo nedokážeme tak dobre vyjadriť radosť a vystačíme si s ňou sami, či vo dvojici. A prečo si bolesť uľahčujeme tým, že ju dáme zo seba von? Nie je to len o blogoch. Pozrite sa okolo seba a počúvajte hudbu, ktorú máte radi. Vačšinou je to smutné. Máme nutkanie hrabať sa v bolesti, svojej, cudzej, všetkých. Analyzovať pocity do posledných detailov a nechávať svoj žial dozrieť ako dobré víno. Častejšie si akosi spomenieme na tie zlé chvíle ako na to, že nám s niekym bolo dobre. Alebo aspoň častejšie práve to zlé ventilujeme von. To dobré si možno nechávame zavreté hlboko v sebe a only for personal use. Čakáme, že nám bolačku niekto pofúka, veď koho by už zaujímalo že sme opäť raz šťastne zaľúbení, keď sa v hĺbke duše bojíme, že to zakríkneme a zase raz budú mať pravdu pesimisti, keď budú tvrdiť, že to nemôže vyjsť.
Musíme trpieť, mal si pravdu.
7 comments:
Novší príspevok Staršie príspevky Domov
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
na začiatku otázka a na konci odpoveď...
tak čo k tomu dodať? je to tak
dievčatko s dáždnikom povedal(a)...
9:07 PM
Hm znie to paradoxne, ale radost je v podstate "jednoducha". Ked sa ma opytas: ako sa mam? a ja odpoviem DOBRE, FAJN..., v dnesnej dobe to mozno zaskoci, ale co povies dalej? Tak to je, vsetky diela vznikli viac menej v tazkych chvilach, niekedy aj komedie napisal autor v case, ked bol v depresii.Kazdy to dostava zo seba von inac ....
Pustovníčka povedal(a)...
10:27 AM
ked napises o radosti, ludia maju tendenciu chapat to, ako chvalenie sa...
okrem toho, radost a stastie si chranime pre seba, s tym zlym sa podelime uplne v pohode :)
a clovek sa vseobecne aj boji povedat "som stastny", aby to nebodaj nezakrykol...
swarovski povedal(a)...
10:46 AM
v dobach davno minulych bola snaha vypustit choroby z tela, pripadne diabla tym, ze ludom pustali zilou. my si takpovediac tiez pustame zilou a snazime sa zbavit vsetkeho zleho, co sa do nas dostalo, aby to v nas preboha nezostalo.
stastie je vrtkave, a ja verim, ze sa zakriknut da, pretoze prilisna spokojnost je nebezpecna, vedie k lahostajnosti.
ovela castejsie si uvedomujem pocit smutku a bolesti, nez pocit uplneho stastia. je to skoda. a neviem, preco je to tak vymyslene.
ale pravdu mas, od zaciatku do konca. najlepsie sa tvori v stave bolesti a smutku. a tiez i k tomu vieme najst lepsiu cestu. teda, k dielu takto vytvorenemu. pretoze radost tym, ktori stastni nie su, sposobuje akysi divny druh bolesti (taka mala zavist), a tym, ktori stastni su o nej hovorit netreba.
ale ak mas nejaku radost, podel sa ;) rada sa potesim.
Zasnívaná povedal(a)...
1:27 PM
Tato doba nas prinutila mysliet si, ze trpiet sa jednoducho ma a musi.
Ked sa ludia trapia, chcu to kazdemu vyrozpravat - a to je aj lepsie ako to dusit v sebe.
Ak su stastni, coskoro zacnu uvazovat, ze nieco nemoze byt v poriadku, ze takyto ruzovy svet predsa nieje.
Ludskou zivotnou istotou sa stalo utrpenie.
April povedal(a)...
4:14 PM
Zaujímava uvaha, polepetko. mozem len suhlasit i s diskutujucimi.som si uvedomila, ze ked je clovek stastny, prosto si to stastie chce uzit.nema potrebu nic nalyzovat, si myslime, ze to stastie si zasluzime, drzime ho za pacesy a tesíme sa. v opacnej situacii vymyslame, ako sa zbavit tej negativity..preto cloveka startuje k uvaham,pisaniu, k ociste..
Asi tak, ako keby ludom pecene holuby padali do "huby", asi by ziadne vynalezy neboli nutne... v case nudze sa vymysla, ako k holubovi prist
sas povedal(a)...
10:26 PM
Ja som už niekoľko rokov toho názoru, že k šťastiu patrí aj utrpenie. Keď mám teraz blog, pomáha mi to ventilovať sa. Stačí, že napíšem, čo ma gniavi a nasleduje uvoľnenie, akoby to už dušu viac neťažilo.
Verím v to, že napriek spokojnosti budem stále chcieť hnať sa ďalej, posúvať sa vpred.
Krásne si to rozobral. Nádherne..
Aventerra povedal(a)...
6:49 PM