Cestou tam a zase späť

Bola s tebou zábava. Vedel si rozosmiať spoločnosť takým tým nenásilným spôsobom. Počúvali sme ťa a zrazu sme sa usmievali, potom smiali a potom váľali od smiechu po zemi. Mal si dar aj smutné veci povedať s nadhľadom a tak, ze vyvolali zdvihnuté kútiky a predsa sme to brali ako vážne posolstvo. Potom nastala zmena. Našiel si lásku svojho života.
Dosiaľ sme to nepochopili. Zmenil si sa. Zo zábavného spoločníka za každých okolností sa stal paranoik. Bojíš sa niečo povedať, bojíš sa niekam ísť, bojíš sa, aby sa náhodou tá tvoja nedozvedela niečo, čo by sa nemala, aj keď nič nerobíš. Zmenili sa aj tvoje názory na svet. Aspoň tie, ktoré si teraz ochotný verejne prezentovať a priznať. Voľné myšlienky sa odsťahovali a už dokonca ani necítiš potrebu ísť sa z času na čas ukázať medzi ľudí. Skôr sa ich strániš, ako by ti mohli pokaziť tvoj pocit šťastia. Ukazujete sa zásadne len spolu a myšlienka ísť niekde bez nej je pre teba neprijateľná. Možno ani nie tak pre teba, ako pre tvoj pocit, že musíš byť všade s ňou, aby náhodou nežiarlila. Ak náhodou zvažuješ, že by si šiel predsa len sám, tak najskôr chceš počuť presný zoznam ľudí, ktorých stretneš. Čo ak by sa tam náhodou vyskytla nejaká tvoja bývalá, to predsa nemôžeš sa s nimi aj naďalej stretávať. Veď si predsa šťastne zadaný.
Snažili sme sa to chápať prvé týždne, ale situácia sa nesnažila ukľudniť a ty vyzeráš stále viac podivne. Ešte aj keď sme zjavne sami vo dvojici a na široko ďaleko nie je ani len živá duša, nie to ešte niekto, kto by ťa poznal, tak máš sklon šepkať a obzerať sa.
S úsmevom si teraz spomínam na niektoré tvoje vyhlásenia v čase tvojej volnosti. O možnom sexe medzi priateľmi, o vnútornej spriaznenosti a putách na celý život a kopec ďalších, dokonca oveľa menej kontroverzných. Zmenil sa tvoj stav a zmenili sa aj tvoje názory a ako ťa pozorujem, tak som si nie istý, či je pre teba ešte cesta späť.

Už si občas pripadám ako babky na pohreboch, keď kladiem onú pomyselnú otázku: Kto bude ďalší?