Cestou tam a zase späť

Bolo to zvláštne.  Obaja sme vedeli, že to chceme, obaja sme to očakávali a predsa sme tú chvíľu nepochopiteľne oddaľovali. Kecali sme dlho do noci, naháňali sa po sídlisku pomedzi autá, robili kadečo. Ale boli sme ostýchaví. Akurát prvý krát nie. Vtedy to bolo akési až príliš jednoduché. Prišiel som, dali sme si večeru a prvoplánovite sme zaliezli do postele. Potom sme sa zase najedli, smiali sme sa a tak. Až potom prišlo to dlhé obdobie odďaľovania nevyhutného. Nevedel som to vysvetliť vtedy a neviem to ani teraz. K samotnému sexu sme sa vždy dostali tak o tretej ráno. Obaja už notne unavení, ale plní chute. Spať sme šli až nadránom a niekedy ani to nie. Občas rovno do práce, či do auta. Málokedy sme mali pre seba aj ráno. Možno za to mohol interval našich stretnutí. Po pár mesiacoch až rokoch sme sa zase vždy opäť a nanovo museli navzájom nájsť. Zase sa začať cítiť. Nebolo to o dôvernosti vzťahu, tá dôvernosť nám ostala dosiaľ aj keď sme už obaja niekde inde. Vieme čo sa s tým druhým deje a keď máme problém, vieme kto nás vypočuje a povie že páchame strašné chujoviny, keď tomu tak je. Nehráme sa na milosrdné lži, ako sme sa nehrali nikdy. Bolo to o vzťahu aj keď sme to tak nikdy nenazývali. Boli sme vtedy pár aj keď sme sa tomu pojmu vyhýbali. Teraz sme už len dvojica s jasne danými pravidlami.