Cestou tam a zase späť

Sedeli sme na obede a preberali obľúbenú teóriu spomínanú v nadpise aplikovanú na partnerské vzťahy N-tej generácie.
Jednoducho občas sa človeku páči kúsok, ktorý si rezervoval ktosi iný a dokonca niektoré kúsky už občas bývajú aj jemne ožužlané. Lebo ťažko niekedy vybrať na prvý krát. Sme omylní, lákajú nás veci čo vôbec nie sú podstatné, nefunguje nám to spolu, či len naivne sme očakávali, že to bude iné. A potom ako na potvoru sa nám zapáči čosi z vedľajšieho radu. Vytrhnúť to niekomu z rúk nebýva taktika, ktorá sa stretáva s nadšením. Pôvodný majiteľ máva celkom pochopiteľne majetnícke sklony.
Sama si ma prekvapila tým, že jeden podobne načatý kúsok máš teraz doma. Treba ešte doriešiť nejaké detaily s tou rukou, čo sa po ňom sápe, ale už to nie je také akútne. V podstate ho už ani nechce. Je to zotrvačnosť. Vedela si, že to tak bude. Mala si ho vyhliadnutý už dlhšie. Problém bol trochu v konvenciách. Nakoniec zvíťazila moja teória slobodného výberu. Nikdy som ju s tebou nepreberal, ale vyšla ti najvhodnejšia. Pointa nie je nijako zložitá. Si nezadaná, bez záväzkov, z môjho pohľadu aj sexi. Nerobila si na svoj kúsok nátlak, ale pokiaľ sa kúsok sám rozhodol a bol si vedomý dôsledkov, tak prečo ho neochutnať. Nemôžeš robiť rozhodnutia za celý svet. Za seba, za kúsok, za pôvodnú majiteľku. Netušíš, či to škrípe už dlho, alebo len hľadá dôvod prečo sa odtrhnúť. Nechceš riešiť prečo a vlastne vôbec. Máš vlastný život a v ňom svoje vlastné problémy. Ale pokiaľ ten kúsok neskúsiš nebudeš si istá, či by ti chutil. Možno práve on je ten pravý. A možno nie, ale aj tak by ti chutil.

Za pokus to stojí a držím ti palce.