Cestou tam a zase späť

Tomu hovorím vypnúť. Strávil som tri dni na lazoch.. Nie len tak trochu mimo civilizácie, ale úplne mimo. Chodili sme tri dni bosí, umývať sme sa pre zábavu chodili naprostred dediny do koryta. Taký návrat do detstva. Cítili sme trávu medzi prstami a prehodnocovali sme trochu sami pre seba svoje priority. Netrápili nás žiadne telefóny, nemali sme so sebou notebooky, nik neriešil nič čo by neznieslo odklad. Mohli sme, keby sme chceli, ale akosi sa nikomu nechcelo. Atmosféra nás pohltila a užívali sme si to. Urobili sme si litre dobrej sangrie, nechali všetko zachladiť a popri nosení dreva a polihovaní sme dopĺňali tekutiny.
Všedné starosti a problémy naberali iné kontúry. Veci, ktoré nám cez týždeň chybajú zrazu neboli podstatné. Viac sme sa rozprávali a hlavne viac počúvali. Ešte aj horúce hlavy boli zrazu akosi lepšie naladené a najskôr rozmýšlali a až potom reagovali. V hlave sa nám pomaly začínala viacerým odvíjať ekonomická teória pojednávajúca o dôchodkovom efekte. Či by sme vlastne trochu nechceli spomaliť, venovať sa viac zábave a veciam, ktoré majú zmysel aj pre budúcnosť a nie len zajtra. Viac sa venovať sebe a menej práci. Viac myslieť na rodinu a menej na peniaze. V takých chvíľach vyzerá všetko akosi jednoduchšie. A po návrate do civilizácie