Cestou tam a zase späť

Metafory mi nikdy nešli. Ako mi stále nejde ani kopec iných vecí. Teraz už hodnú chvíľu čakám, že vychladnem. Bolo by to riešením. Je to ale až príliš rozkolísané. Občas mám pocit, že som predýchal a potom sa zase zjavia motýle v bruchu a som tam kde predtým. Už si ani nepamätám, kde som tie motýle v bruchu čítal, ale je to viac ako trefné. Vďaka drobnostiam sa aj mizerné dni javia trochu lepšie. Stačí jedno objatie, úsmev, či náhodná gymnastická póza a je mi jedno čo sa deje okolo. Lebo si tu. Lebo si. Už som si aj kládol otázku, kde tú energiu čo máš v sebe berieš. Už som si z Teba odčerpal kvantá a stále si to isté usmiate slniečko s červeným nosom a ja jediné na čo sa pri Tebe zmôžem je položiť Ti ruky na plecia. Aj to len na chvíľu.




Je to ako s ohňom. Keď budem čakať príliš dlho, tak nepopálim, ale ani nezohrejem,.