Cestou tam a zase späť

Prvé jarné chvíle, slnko a Ty. Nič viac som nechcel a ani v tej chvíli nepotreboval. Delil som sa o Teba so slnečnými lúčmi, vychutnával som si sálavé teplo a vôňu tvojich vlasov. Už myslím že žiadnym výletom sneženie neprivoláme, nech by sme to akokoľvek chceli. Čakajú nás teplejšie chvíle, dlhšie dni a inak voňajúci vzduch.
Sám sa nejako vnútorne snažím seba presvedčiť, že čakanie má zmysel. Že to nie je zúfalé zakrývanie reality a neklamem sám seba. Akosi o niektorých veciach hovorím trochu menej. Nezmenili sa, neprestal som ich cítiť tak ako predtým. Odkladám si ich v sebe a stále verím, že bude čas Ti ich hovoriť a budeš o to naozaj stáť. O všetky veci, ktoré sú vo mne a sú spojené s Tebou a aj kopec banalít a vecí "len tak".
Snažím sa uchytiť si z Teba koľko sa len dá, ale stále neviem byť "len tu a teraz". Egoista. Neviem nemyslieť na budúcnosť a ani sa mi to nezdá fér. Chcem ju riešiť s Tebou, ale nestačí keď sa rozhodnem ja. Nestačí vybrať si Ťa. To história ukázala ako zlú cestu, ktorá Ti nateraz nesedí. Musíš si vybrať aj Ty. Sama, slobodne a vedomá si dôsledkov. Vtedy keď to budeš chcieť Ty. To je to na čo čakám. Tvoje rozhodnutie. Aj keď viem, že nemusí byť pre mňa priaznivé.