Cestou tam a zase späť

Nešťastná to otázka. Stále ma zaskočí, keď ju počujem, aj keď roky skúseností ju robia lahšou. To že viem ako reagovať, ale neznamená, že súčasne chápem pohnútky, ktoré ženu k tejto posexovej mantre vedú.
Urobila to snáď už každá. Je koniec, ležíme vedľa seba a zrazu to príde. Je to na pohľad jednoduchá otázka, na ktorú odpovedať nie je problém, bohužiaľ nechcete počuť pravdu. Pripadá vám to prízemné a málo romantické. Odpoveď, že sa mi akurát pred očami krútia také fialové chujoviny a skúšam ich akurát ovládať, alebo že ma napadlo že som mal na obed v číne tie rezance a teraz uvažujem, či si ich hodím aj zajtra by nás na dlho mohla diskvalifikovať na zdieľanie spoločného lože. A to ani nemusím spomenúť, že som pred hodinou stretol jej super susedu. Lenže moja myseľ funguje takto. Nerozvíjam v týchto chvíľach v hlave fantastické teórie o spoločnej budúcnosti, ani sa nekochám pohľadom na Tvoje božské telo. Nechcem Ti povedať, že si najúžasnejšia žena akú som kedy videl, aj keď to môže byť zrovna pravda. Že som rád, že si so mnou a chcem s Tebou ostať.
Občas je dokonca moja hlava úplne prázdna. Nič, o čo by sa mohol zablúdený neurón oprieť a zatlačiť. Som duchom neprítomný a akurát sa zľaknem, keď na mňa prehovoríš. Ale ani odpoveď na nič nie je akceptovaná. Tak si pomáham barličkami a zatiaľ mi to prechádza. Dúfam, že až do momentu, keď bude jasné, že pýtať sa ma nemá význam.
Barličky sú jednoduché. Stačí tomu venovať trochu času v lepšie disponovanej chvíľke a keď je zle si spomenúť. A pokiaľ tesne pred vyslovením odpovede zaváham a tvárim sa menej debilne ako Joey v záchvate myslivosti, tak sa to aj akceptuje ako zaváhanie, či Ti to vôbec môžem prezradiť. Neexistuje najlepšia možná odpoveď, len repertoár použiteľných. Od toho, že som uvažoval o Tvojich prsiach a napadlo ma , ako by asi vyzerali na pláži, keby na nich uľpelo trochu piesku, cez to, aký zaujímavý vzor na Tvojich stehnách vytvára odraz svetla a že by to stálo za to ho vyfotiť až napríklad k triviálnemu, že by som Ťa chcel zajtra pozvať na královský obed, lebo si musela na mňa minúť naozaj more energie.

Porozprávať sa môžeme predsa inokedy. Teraz mi to nemyslí.

Pripomenulo mi to práve chvíle s Tebou. Všetky tie neskoré poobedia spolu pri počúvaní takejto klasiky. Možno teraz počúvaš tiež, ale skôr si myslím, že nie. A nerobíš ani kopec iných vecí, do ktorých si dávala dušu a nadšenie predtým. Sme obaja iní.