Cestou tam a zase späť

Tak dlho sa chodí s krčahom po vodu... Ale veď to poznáte. Sral ma už dlho. Nič z čoho by pozerala škaredým pohľadom rovno nájomná vražda, ale zlomené ruky som pár krát reálne zvažoval. Nakoniec sa odrovnal sám. Aj keď sme mu k tomu v štýle bielych golierov museli pomôcť.

Čurák to bol na pohľadanie. Keď si spomeniete na negatívnu vlastnosť, tak ju určite mal nadelenú aj za dvoch. Donášal na kolegov šéfovi a súčasne pred nimi nadával na neho, odrbával zákazníkov, kolegov aj firmu, klamal aj keď nešlo o nič. Taký ten zmrd ako z veľkej knihy. Manželka, milenka a ešte občas zahol len tak pre zábavu. Nič mu nebolo sväté a keď šlo o jeho pár drobných, podrazil by aj vlastné deti.

Oplácať mu to rovnakou mincou bolo dosť tažké. Až také prasa nik zo zúčastnených nebol, bolo nám jasné, že priamy súboj by viac vyhovoval jemu. Nám ostali intrigy a mravenčia práca. Príprava nám zabrala asi týždeň. Vo vhodných chvíľach sme mu stiahli telefónny zoznam z mobilu, zazálohovali si jeho profil v Messeneri a podobne aj zoznam mailových adries z jeho notebooku. Každý z nás chodí občas na WC, alebo podľahne koketnej kolegyni a verbálnemu naťahovaniu sa v kuchynke. Stačili nám minútky, keď máte šikovných známych, nič nie je nemožné.

Po tejto príprave sme začali pracovať so získanými dátami. Vytipovali sme záujmové okruhy, kolízne väzby, konfliktné osoby, cieľové skupiny. Pomaly sme nahadzovali udičky, pripravovali vábničky a nechávali otvorené otázky v mailch na správne miesta. Následne sme všetky údaje pripravili na návrat k majiteľovi. S jednou malou ale o to výraznejšou zmenou. Trochu sa mu zmenili kontakty. Manželka sa mu vymenila s milenkou. Dodávateľ s odberateľom, šéf s priateľom u konkurencie a ďalšie chrumkavosti. Mená ostávali, len ICQ UIN, mailová adresa, či telefónne číslo bolo zrazu iné. Neostal skoro kameň na kameni.

Deň D nastal. Mierne vyprovokovaný konflikt so šéfom nebol až taký problém zariadiť, podobne ako pri jeho nechuti dvíhať niektoré telefonáty zmeškať pár dôležitých. Veď predsa nevolal nik doležitý. To mu aspoň tvrdil CLIP. Potom začal na sebe pracovať sám. Poslal pár ponúk na nesprávne adresy a odberatelia videl, koľko si prihadzuje na cenách od dodávateľov, či koľko peňazí zo zakázok by malo skončiť priamo v jeho vrecku. Zle poslaná SMS pre milenku. A ako čerešnička na vrchu zmrzlinového pohára nasraný mail v ktorom kvetnato a šťavnato preberal aktuálnu hádku a posielal to mimo firmu, ale reálne práve šéfovi.

Keď zistil, že niečo nie je v poriadku bolo neskoro. Oficiálne sa dohodli na ukončení pracovného pomeru dohodou. Druhá varianta bola výpoveď pre závažné porušenie pracovnej disciplíny (inými slovami vynášanie interných informácií a odrbávanie). Už pred obedom bol zbalený a SBS ho odviedla pred budovu. Najpotešivejšie na celej veci ale bolo, že teplé miestečko u konkurencie ktoré si pripravoval už nejakú dobu, po tejto jeho akcii bolo záhadne a veľmi rýchlo obsadené vyhovujúcejším kandidátom.

Bohužial nič nie je večné a na nejakej partnerskej akcii sa s ním časom stretneme. Teraz sa všetci tvária, že ho nechcú ani zadarmo, ale keď trochu opadne voda, tak sa niekto so slabšou pamäťou nájde. Ale to už nás trápiť teraz nemusí. Včera sme sa od radosti boli nadrbať ako opice. Ešte teraz mám v žalúdku vojnu a smrdím kubánskymi cigarami, ktoré sme si pre nešpecifikovanú príležitosť doniesli pred pol rokom priamo z Kuby. COHIBA nie je nič pre mňa, ale rituál víťazov sa má dodržiavať.