Cestou tam a zase späť

Sú stretnutia, ktoré by som oželel. Nemal som Ťa dnes stretnúť.

Takmer desať rokov som mal pocit, že všetko je ako má byť. Každý s nás má svoj život, svoj svet a každý kráčame svojou cestou. Koniec koncov to pravda aj bola. Až na to, že dnes sa nám cesty skrížili. Videl som Ťa rád a bol som zvedavý. Snažil som sa sporadicky s Tebou spojiť, ale tvrdohlavo a cieľavedome si sa tomu vyhýbala. Dnes si akosi nestihla uskočiť, alebo sa Tvoj pud sebazáchovy zbláznil a povolil mi návštevu.
Dozvedel som sa, že si stále vydatá , stále za toho istého a už máte aj potomstvo. Okrem toho krpca nič, čo by som nevedel. Predsa len aj keď sa mi vyhýbaš, tak sa o Tebe občas niečo dozviem. Boli sme predsa spolužiaci a tamtamy fungujú spoľahlivo. Žiadna posadnutosť a nutkanie Ťa sledovať. Aj keď zdá sa pozeráš sa na to inak. Aspoň Tvoje slová to hovorili.

Me: Netrpim ziadnou obsesiou na Teba, aj ked by sa to niekedy mohlo zdat.

You: Ako si Ťa pamätám, vždy si trpel obsesiou na všetky svoje byvalé priateľky, takže keby to so mnou malo byť inak, hádam by som mala aj trocha znervóznieť, nie?

A bol som v prdeli. S celou svojou dobrou náladou dnešného dňa. To si mi rovno mohla povedať, že som úchyl. Nepomohol ani dvojitý večerný drink, nepomohla ani predchádzajúca masáž. Stále mám to nepríjemné na jazyku, ktoré ani neviem presne pomenovať. Nevedel som, čo Ti na to povedať. Nie je čo povedať. Máš ma v škatuľke a nechceš sa nechať presvedčiť, že neprávom. Nebol som taký ani vtedy, keď si mala pocit, že by nám to mohlo klapať a nie som taký ani dnes. Zmenil som sa viac ako si ochotná pripustiť. A stále od Teba nič nechcem. Možno len menej odmeraný postoj.

Aj keď po dnešku tuším, že to budem ja, kto sa bude dalších desať rokov vyhýbať stretnutiu.