Cestou tam a zase späť

Videl som to dnes na vlastné oči a skoro som tomu neveril. Pixo o tom rozprával ako o úžasnom triku ako zo spolusediacich babuliek vytiahnuť presne tie informácie, ktoré ho zaujímajú a zavolal ma na predvádzačku. Skôr som podľa nadšenia v jeho hlase očakával potemnenú miestnosť a spolok fanatických špiritistiek. Nakoniec to bol obyčajný jazykový kurz.
Miešací pomer 6 ku 2, so mnou 6 ku 3. Podľa môjho odhadu mierne pokročilí. Tak aby sa už orientovali v gramatike, ale aby ju ešte v hlave hľadali. Lektorka mala toľko pochopenia, že ma v skupine s nimi nechala. Možno to bolo tým, že sme jej nakukali, že sa chcem pozrieť ako to funguje a že by som možno začal chodiť aj ja.
Neviem ako fungujú iné kurzy, ale tu sa snažili dať dôraz na konverzáciu aj za cenu, že to gramaticky nebude úplne správne. Jednoducho to dostať niekde do miechy, aby sa vetné stavby vynárali v prípade potreby z podvedomia. Takže vzali na paškál nejaký čas, či vetný vzor a vyrábali si z neho cvičné otázky a odpovede a snažili sa zubami nechtami udržať v konverzácii. Vtedy nastala Pixova chvíľa. Začal do zdanlivo nevinnej konverzácie pribaľovať svoje otázky. Za normálnych okolností by ich položenie bolo sprevádzané opovržlivým pohľadom, teraz za však stal zázrak. Babule mali hlavu plnú toho ako zvládnuť gramatiku, že neostávala mozgová kapacita na vymýšlanie odpovedí a používala sa realita ako príručný zdroj. Teda nielen babule, aby som im nekrivdil a nejaká potrafená sa nezačala vymedzovať, ale celé osadenstvo bolo pravdovravné ako snáď nikdy inokedy.
Skúsil som sa v rámci fabulácie zapojiť aj ja. Videli ma prvý krát, takže zvaliť to na dlhodobú známosť to veru nešlo. Bol som pre ne náhodný okoloidúci, ktorý ale kládol otázky pri preťažení kapacity mozgovne. Would you have chosen another boyfriend If you had had second chance? To naozaj nie je vec, ktorú by bolo vhodné preberať s cudzincom. Napriek tomu sa mi kladnej a obsiahlej odpovede dostalo a neprikladám to na vrub svojej mužnej neodolateľnosti. Toľko toho zase nehulím. Pixo si trúfol vyzvedať v párovej konverzácii ešte viac a pár krát som mal pocit, že za iných okolností by už bol naozaj inkasoval zaucho, alebo v lepšom prípade úsmev akého sa dostáva pacientom v Pezinku. Napriek tomu sa svet okolo zbláznil a rozdával darčeky.

Normálne som začal uvažovať, či sa neprihlásim na hodiny španielčiny. Možno to funguje aj tam.