Cestou tam a zase späť

Spomenul som si na Teba, keď hrali v rádiu kapelu na ktorej koncerte sme mali de facto prvé rande. Sterilné až strach. Chýbali mi roky, rozum, skúsenosti a asi aj gule. Naspäť sme šli pešo cez pol Bratislavy, rozprávali sme sa a aby si mi oplatila pozvanie na koncert, pozvala si ma ešte na pohár čaju k sebe. Noc sa prehupla do ďalšieho dňa a ja som sa evidentne nemal k činu. Teraz sa tomu smejem, vtedy som bol v ťažkom strese. Nakoniec si sa Ty hodila do pyžama a ja som ostal spať na Tvojom gauči. Oblečený, dokonca aj obutý, v poloľahu. Bola mi zima, čo by som nebol priznal ani za svet, ale cítil som sa šťastný. Ráno som dostal teplé raňajky, úsmev, prvú pusu a začali sa štyri roky, ktoré ma dosiaľ bolia. Pamäť je milosrdná a zvyčajne si pamätáme tie príjemnejšie veci. V Tvojom prípade to akosi neplatí. Samonasieracím spôsobom sa mi vybavujú práve tie ťažké veci. Si v tomto unikát v mojom repozitári. Od začiatku sme sa hrali na otvorený vztah, kde si všetko povieme a posúvali sme si navzájom hranice toho, čo druhá strana znesie. Bol v tom mladícky nerozum a možno trochu sadizmu. Bol kopec vecí o ktorých by som radšej nevedel, lenže priznať to som odmietal. Priznať si prehru v súperení o otvorenosť a tolerantnosť. Ku koncu šlo už skôr len o to, čo drsnejšie tomu druhému vyvedieme, ale tak, aby stále tvrdil, že je to v poriadku a že to toleruje a chápe. Už sme si boli cudzí. S cudzou ženou v mojej posteli. Rána, keď som nedokázal vydržať ani sám so sebou. Prekvapivo ma rozchod bolel viac ako som čakal. Bolel niekde vnútri a bolí vlastne dosiaľ.

Bol som skôr kura ako orol.