Cestou tam a zase späť

Balancujem v mojich dvoch krajných polohách. V tej dobrej, oddanej, chápavej a prevažne neškodnej a v opačnom extréme, keď sa mením na lovca. Vždy som to ja, ani jedno nie je len póza. Zatiaľ ma dobre znášaš v oboch, smeješ sa vo chvíľach, keď chcem aby si sa smiala a pozeráš hlboko do mňa, keď je na to správna chvíľa. Dlho, ale že naozaj dlho som nemal nikoho tak blízkeho ako Teba. Privádza ma to na myšlienky, ktoré roky spali. Vraciam sa zase k bláznivým nápadom. Za posledný mesiac som hral na gitare viac ako za posledných 15 rokov dokopy. Už ma dokonca ani nebolia brušká prstov. Zase si zvykli. Nemali na výber.
V hlave sa mi začínajú rojiť slová, skladať sa do riadkov. Hľadal som už aj svoj starý mikro zápisník, ktorý so mnou poctivo preskákal celú vojnu, kde som si ráno vo chvíľkach pokoja ukladal načaté myšlienky . Bohužial ho niekde odvial čas. Včetne rozpísaných textov a básní.

Chcem využiť ten pretlak v sebe na nieco rozumné.