Cestou tam a zase späť

Každý príbeh má viacero výkladov. Tento by mal aspoň tri. Tvoj, môj a pohľad tých zvyšných okolo. Všetci sme to videli po svojom a všetci máme pocit, že správne. A v rámci dokonania chaosu to každý chápe inak a čím z väčšej diaľky to videl, tým viac je presvedčený, že práve on to videl tak ako to naozaj bolo. Ja som ticho sedel v prvom rade, priamo ako v kine, na dosah od plátna. Mohol som zdvihnúť ruku a bez obáv sa Ťa dotknúť a že som to pár krát s radosťou aj urobil. O to viac som zmätený a niekedy začínam pochybovať. O sebe, o rozhodnutiach, o živote, vesmíre a vôbec. Kladiem si otázky, ktoré mali byť zodpovedané už dávno a myslím na veci, ktoré som mal urobiť a nemal som k tomu odvahu. Hlavou mi víria obrazy ako z filmu Nebo nad Berlínom. V poličke nachádzam knihy, ktoré som kedysi dávno rozčítal a potom z nejakého dôvodu nedočítané založil. Chcem Ťa naložiť do auta a odviezť na drevený chór v zabudnutom rozpadnutom kostole, ďaleko od civilizácie a tam s Tebou len tak potichu sedieť. Viem, že by nám to mlčanie spolu šlo dobre. Už teraz sme naladení. Ja poviem, že Ta chcem objať a Ty už máš otvorenú náruč. Povieš, že máš chuť na hudbu a ja už púšťam Tvoje srdcovky.

Sú chvíle, keď sú slová zbytočné. Pre mňa sú to tie s Tebou.