Cestou tam a zase späť

Iné slová, tie isté pocity. Bol to večer, ktorý mal všetky písmená napísané kapitálkami. Žiadny obyčajný večer s veľkým V. Každé jedno písmeno bolo veľké a napísané krikľavou neónovou farbou svietiacou do noci.
Jednoducho som si Ťa našiel pod vianočným stromčekom. Potom už len plynul čas. V pozadí nám už po N-tý krát hrala tá istá hudba, my sme ležali vedľa seba a ja som si ani nevšimol, že sa niečo mení. Niečo medzi nami, čo spôsobilo, že sa ku mne dokážeš pritúliť. Že vnímam Tvoj jemný pohyb, keď okolo Teba položím ruky a ponorím nos do Tvojich vlasov. Podvedome stále cítim z Teba škoricu.

Všetok čas spolu nám beží vlastným tempom. My stojíme a hýbe sa svet okolo nás. Cítim ako Ti bije srdce a ako prestávaš dýchať. Viem kedy zatváraš oči a veľmi sa na tie chvíle teším. Snažím sa vychutnať si každú chvíľu, keď Ťa hrejem mojimi rukami. Keď sa mi pozeráš do očí a potom klopíš zrak. Keď sa akosi stále obávaš, aby som nevidel až príliš hlboko do Teba. Je jedno ako dlho pozerám. Aj mlčanie má svoju silu a viem, že mlčíme o tom istom. Možno nepoužívame tie isté slová, ale riešime tie isté veci.

Učím sa pri Tebe veriť pocitom. Ja, starý pragmatik, ktorý chcel mať veci racionálne zdôvodnené teraz posúvam rácio na vedľajšiu koľaj. Robím zase bláznivé veci a baví ma to. Kráčam ráno v daždi a usmievam sa z polospánku. Nikdy by som neveril, že ma usmoklené a studené ráno dokáže tak naštartovať. Vyplazujem jazyk a nechávam snehové vločky aby mi len tak padali do úst. A staviam s Tebou malých snehuliakov. Či tu si, alebo nie si, staviame ich spolu.